25.  marec až do víťazstva posolstva Fatimy s 29. výročím sviečkovej manifestácie  v Bratislave.
Slovenské správy, Udalosti

25. marec až do víťazstva posolstva Fatimy s 29. výročím sviečkovej manifestácie v Bratislave.

Slováci 25. marca si pripomenuli 29.  výročie sviečkovej manifestácie  v Bratislave.  Približne päťsto veriacich občanov zo všetkých kútov Slovenska sa stretlo pri Morovom stĺpe a v modlitbách Korunky Božieho milosrdenstva spolu prešli z Rybničného námestia cez priestranstvo „Sviečkovej manifestácie“ Hviezdoslavovo námestie k pamätníku Sviečkovej manifestácie. Modlitbami pokračovali pri soche Fatimskej Panny Márie pri pamätníku Sviečkovej manifestácie, ktorý je umiestený pred Kostolom Notre Dame.

Sviečková manifestácia 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí bola pokojné zhromaždenie občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Československu. Sviečková manifestácia vznikla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych a ľudských práv v Československu pre všetkých – veriacich aj neveriacich. Dnes odstupom času môžeme konštatovať, že išlo o najväčší občiansky odpor so širokým záberom požiadaviek a odvahou vzoprieť sa totalitnej moci tisícok občanov voči komunistickému totalitnému systému (ČSSR). Tento deň bol aj začiatkom, predvojom definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. 

Zásahom Verejnej bezpečnosti (VB – vtedajšej polície) a Štátnej bezpečnosti (vtedajšia tajná služba) proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku  1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktoré ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983. 

Pripomienka  na 25. marec  z 1988

16:00 – na Hviezdoslavovom námestí a v okolitých uličkách sa začali zhromažďovať ľudia.

17:16 – bol vydaný pokyn na uzavretie Hviezdoslavovho námestia a zabránenie prístupu občanov na námestie, napriek tomu sa na Hviezdoslavovom námestí sústredilo asi 3 500 osôb, v okolitých uličkách zostalo zablokovaných asi 6 tisíc osôb.

18:00 asi 500 až tisíc osôb sa zhromaždilo pred budovou Slovenského národného divadla so zapálenými sviečkami, zaspievali štátnu hymnu a pápežskú hymnu a začali sa pokojne modliť modlitbu ruženca. Zhromaždení občania boli vyzvaní aby sa rozišli, pretože manifestácia nie je povolená. Keď občania na výzvu nereagovali, politická komisia, sledujúca dianie na námestí vydala príkaz na rozohnanie davu veriacich. Autá VB so zapnutými sirénami a majákmi, začali prudko jazdiť po námestí a vrážať do ľudí. Príslušníci VB a niektorí civili s odznakmi kričali na ľudí, bili ich obuškami, päsťami a tých, čo padli, kopali na zemi. Viacerých odvliekli do pripravených áut VB a odvážali na policajné stanice. Zhromaždených veriacich pritom neprestajne kropili prúdmi vody vozidlá technických služieb.

18:27 – napriek tomu, že zhromaždení veriaci sa nedali strhnúť k násilným akciám a naďalej sa pokojne modlili, polícia nasadila proti nim dve vodné delá.

18:30 – zhromaždenie sa plánovanom čase ukončilo. Napriek tomu, že sa už rozchádzalo, zasiahli proti manifestujúcim špeciálne jednotky, ktoré ich mlátili obuškami a použili proti nim aj slzotvorný plyn a psov. Viacerí ľudia utrpeli poranenia, krvácania, VB a ŠtB nešetrila ani starcov a mladé dievčatá. Podobne autá VB vytláčali ľudí aj z bočných uličiek, niektorí príslušníci aj za pomoci služobných psov a slzotvorného plynu v sprejoch. Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených cca tisícka príslušníkov VB  a ŠTB.

V tento deň  VB zastavila prístupové cesty, ľudí od vlakov z celého Slovenska nepustili do mesta, auta zastavovali pred Bratislavou, odklonili hromadnú dopravu.

Naozaj sme tam išli s tým, že sa bude konať niečo tvrdého, že sa možno domov nevrátime a pritom naša duchaprítomnosť nás viedla za naším víťazstvom nad totalitným režimom plnej neslobody. Aj keď sme schytali zopár úderov obuškami a odchádzali sme mokrí z námestia, sme pokračovali ďalej v boji za našu slobodu a ľudské práva. Aj dnes sa situácia opakuje aj , keď v inej podobe je  Slovenský národ opäť skúšaný. Súčasná iniciatíva  „SPOLOČNE ZA SLOVENSKO“  opäť povstáva a pokračuje v duchu kresťanských hodnôt a slobody Slovákov.

 Z uhla pohľadu veriacich…

Komunizmus nebol len ľudský nepodarok. Bol súčasťou niečoho, čo je medzi nebom a zemou, súčasťou boja pekelných mocností proti Bohu. Od počiatkov kresťanstva sa vedelo, že okrem neustálych diabolských útokov na Božie dielo na zemi príde jedná veľká skúška, ktorá bude rozhodujúca a má rozhodnúť, kto bude na zemi konečným víťazom, či Boh alebo jeho nepriateľ. Katechizmus, v ktorom božie zjavenie je obsiahnuté v Biblii vo forme príbehov je usporiadané do formy náuky, o tom hovorí: „Pred Kristovým príchodom musí Cirkev prejsť poslednou skúškou, ktorá otrasie vierou mnohých veriacich.“ Celé storočia visí vo vzduchu otázka:  Kedy to asi bude?

Keď hovoríme o zápase s komunizmom, nemôžeme nespomenúť Fatimu – tam sme dostali nebežské posolstvo, ktoré nás pred komunizmom varovalo a dalo nám aj prostriedok osobitne určený na obranu pred  ním: Osobitne žiadala Matka Božia, aby pápež s celou Cirkvou zasvätil svet a Rusko jej Nepoškvrnenému Srdcu. Povedala: ak táto podmienka nebude splnená, Rusko rozšíri svoje bludy a nastane veľké utrpenie a prenasledovanie Cirkvi. To sa i stalo: len krátko po týchto Fatimských zjaveniach v tom istom roku 1917, vypukla červená komunistická revolúcia a nastalo utrpenie nebývalých rozmerov.  Až Ján Pavol II. potom čo písomne  všetkých biskupov sveta vyzval, aby sa k nemu pripojili, uskutočnil toto zasvätenie, tak že tým už bola podmienka Fatimy splnená. Stalo sa to 25 marca 1984. A skutočne: Dovtedy sa nedalo s komunizmom pohnúť. Ale hneď potom zasvätení sme zažili pamätný Veľehrad 1985  s odvahou veriacich v podpisových akciách, kde prišlo okolo dvestotisíc ľudí a následne bol vyhlásený Mariánsky rok a počas neho 25. marca 1988 Sviečkové zhromaždenie veriacich v Bratislave – „Bratislavský veľký piatok“ a sami sme mohli vidieť komunizmus, ako bledne jeho sila a napokon sa mocný komunizmus stráca ako Božím dychom.

Berlínsky múr a jeho pád sa stal veľkým symbolom pádu komunizmu. Ale je len symbolom toho, čo je možné vidieť len ľudskými očami, čo sa navonok udialo. Bratislavský veľký piatok,  je však symbolom, ktorý dáva poznať i viac – i to prečo padol aj ten berlínsky múr i čo je za tým:  Boh je pánom dejín a až keď bola splnená nebeská podmienka z Fatimy sa svet mení a dokáže poraziť zlo dovtedy neprekonateľného komunizmu, kde i berlínsky múr následne padol.

Súvisiace články:

Spomienka na 29. výročie sviečkovej manifestácie v Bratislave bude 25. marca 2017 – TU!

Súvisiace video:

Veľký piatok – TU!

 Foto zdroj: spolocnezaslovensko.sk

(ror)

27. marca 2017
Kalendár
november 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« okt    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930  
Počasie
img
O nás

Email : info@narodnenoviny.sk
Adresa :
BUM Media spol. s r.o.
Šamorínska 10
821 06 Bratislava

Kontakt