Ako nestratiť Slovensko, ako si chrániť vlasť a zveľaďovať domovinu
Pohľady

Ako nestratiť Slovensko, ako si chrániť vlasť a zveľaďovať domovinu

NÁRODNÉ NOVINY aktuálne spúšťajú celonárodnú dlhodobú diskusiu s názvom

Ako nestratiť Slovensko, ako si chrániť vlasť a zveľaďovať domovinu

Vážení čitatelia,

každodenný život nám ukazuje, že Slovensko ako naša vlasť sa dostalo do područia systému, ktorý nemá iné hodnoty, než upevňovanie konzumného spôsobu života (konzumizmus), s tým spojené ochudobňovanie slabších vrstiev spoločnosti a doslova zotročovanie strednej vrstvy, na ktorej má stáť zdravá ekonomika štátu, no naopak, profitujú z toho len politici, ich sponzori  oligarchovia a zahraničné nadnárodné korporácie. Inak povedané – partokracia a plutokracia podporujú kleptokraciu.

Je Slovensko ešte štát, alebo už „iba“ krajina?! –

nad závažnou otázkou sa zamýšľa právnik Roman RUHIG

Jedna z verejne známych a dostupných definícií hovorí, že štát je právna inštitúcia, verejno-právna korporácia, ktorej jednotlivé inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné. Štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom (ústava, zákony, právny systém štátu), pričom spoločenská zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami. V skutočne právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia.

Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkčné vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi.

V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch znamená konkrétny štát politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.

Pripomeňme si, ako štát definoval jeden z najznámejších rímskych antických filozofov, politikov a právnikov Cicero: „Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.“ Toľko citát z Cicera, ktorý je obdivuhodne aktuálny a má byť platný aj dnes v prípade, že štát ako je aj naše Slovensko, je v ústave definovaný ako republika.

Krajina alebo geografická krajina je v (nepolitickej) geografii ľubovoľne veľký výsek geosféry (resp. krajinnej sféry); hmotný, priestorovo-časový systém prírodných a socioekonomických prvkov na zemskom povrchu, v ktorom sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy. Krajina v tomto význame teda je: „časť zemského povrchu s charakteristickými znakmi vzťahujúcimi sa buď na určitú oblasť (napríklad krajina pri Váhu) alebo označenie rázovitosti (typu) podľa dominantného znaku (poľnohospodárska krajina, priemyselná krajina, prímorská krajina).“

Iste, v jazykovej praxi znamená výraz krajina aj politicky vymedzené územie, spravidla štát alebo jeho časť, ale má to často aj negatívne historické konotácie, resp. v súčasnosti praktické využitie v samospráve pri označovaní ako napríklad „spolková krajina“ v Nemecku.

Keď počúvam správy či debaty vo verejných médiách a zaznieva v nich výraz „táto krajina“ sem a tam, a to aj od vysokého predstaviteľa štátu – premiéra Roberta Fica, ktorý je aj právnikom, tak mám pocit, ako keby chýbal na prednáškach  1. ročníka  právnickej fakulty,  kde sa prednáša teória  štátu a práva. Alebo žeby  nás  svojou „krajinárskou“ rétoriku chcel pripraviť  o slovenský  štát  či Slovenskú  republiku v rámci jeho zaradenej rýchlosti do bruselskej integrácie, ktorá  pripravuje premeniť národné štáty na akýsi „krajinský  spolok“ európskeho  superštátu? Je čas  sa zamyslieť  na budúcnosťou Slovenskej republiky a či  tato rýchlosť  nás opäť  nepripravuje o zvrchovanosť, za ktorú  bojovali naši  predkovia tisíc rokov.

Slovensko nie je spolková krajina iného väčšieho štátu a ani nič podobné v rámci byrokracie súčasnej Európskej únie. Alebo nás pomaly cez jazykovú manipuláciu už teraz niekto pripravuje na to, že v budúcnosti by sa naše územie malo stať iba akousi „krajinou“ či regiónom v širšom koncepte plánovaného európskeho superštátu? V tom prípade by nám malo byť jasné, že o svoj vlastný národný štát by sme veľmi rýchlo prišli a Slovensko by bolo iba akousi provinciou či guberniou riadenou domácimi úradníkmi, ktorí by len plnili príkazy z centra, či už v Bruseli alebo inde. A to by sme o naše Slovensko už definitívne prišli.

Preto trvajme na tom, aby politici a iní verejní činitelia aj úradníci používali namiesto výrazu „táto krajina“ výraz tento štát, slovenský štát, alebo presný názov – Slovenská republika.

Foto zdroj:NN

(iri)

14. júna 2017

O autorovi

Národné noviny


Kalendár
október 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« sep    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031  
Počasie
img
O nás

Email : info@narodnenoviny.sk
Adresa :
BUM Media spol. s r.o.
Šamorínska 10
821 06 Bratislava

Kontakt