Jozef Prokeš k 25. výročiu samostatnosti Slovenska: Podstatou bolo vytvorenie samostatného štátu, nie zničenie spoločného
Rozhovory

Jozef Prokeš k 25. výročiu samostatnosti Slovenska: Podstatou bolo vytvorenie samostatného štátu, nie zničenie spoločného

Bol podpredsedom Slovenskej národnej rady a čelným predstaviteľom SNS, ktorá vždy  presadzovala samostatnosť Slovenska. Šiel na čele sprievodu, ktorý niesol slovenské národné symboly počas slávnostného aktu podpísania Ústavy SR 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu: text Ústavy mal v rukách Jozef Prokeš. Za ním niesol štátny znak SR Vladimír Bajan, pečať Milan Ftáčnik a vlajku Marián Andel…

Čo si myslí dnes 67-ročný Jozef Prokeš o samostatnosti Slovenska – bol to správny krok? Nezmenil po štvrťstoročí svoj názor? Ako vlastne došlo k rozdeleniu ČSFR? O tom sme sa s ním porozprávali v starobylej Nitre.

Prečo vlastne, podľa vás, dospela vtedy situácia k rozdeleniu Česko-Slovenska? Aké boli hlavné dôvody „rozvodu“?

Jednoduchá a zrozumiteľná stará múdrosť nás učí, že len ten sa rozvíja, kto za seba rozhoduje a nesie za seba aj zodpovednosť. Kto za seba nechá rozhodovať iných, ten degeneruje. Platí to ako pre jednotlivca, tak i pre národ. Toto bol hnací motív pre vytvorenie samostatného štátu. Vôbec si nerobím ilúzie, že by v roku 1918 mohli vzniknúť samostatne SR a ČR. Ani jeden by nemal šancu. Spoločný štát vtedy zachránil oba národy. No už sme dospeli. Bývalý spoločný štát sa jednoducho prežil. Bolo nielen naším právom, ale aj povinnosťou využiť situáciu a osamostatniť sa. Oboch. Mimochodom, žiadny rozvod, ale priateľská rozlúčka…

Ako sa podarilo presadiť myšlienku rozdelenia štátu v slovenskom parlamente?

Jednoduché to nebolo. Nositeľkou myšlienky samostatnej SR vo vtedy ešte Slovenskej národnej rade bola až do roku 1992 výhradne SNS a to veľmi otvorene. O vyhlásenie deklarácie o zvrchovanosti sa SNS pokúšala už na jeseň 1991. Začiatkom roka 1992 SNS pripravila návrh ústavy samostatnej SR. KDH reagovalo protinávrhom a nasledovali ďalšie. Na Slovensku časť politického spektra nechcela pripustiť vznik samostatnej SR. Našou úlohou bolo tieto sily kompenzovať. Zápas za a proti samostatnosti sa udial pred a počas volieb 1992. Po voľbách bola zostavená pronárodne orientovaná vláda, nasledovalo prijatie Deklarácie a prijatie Ústavy SR.

Bolo by to logickejšie, keby sa o rozdelení ČSFR rozhodlo v ľudovom referende?

Nebolo. Odpoveďou je Katalánsko. Referendum je najvyšším stupňom demokracie, jeho základným predpokladom však je objektivita informácií, ktoré sa dostanú k hlasujúcim. A toto splnené nebolo! Tak ako dnes, aj vtedy tzv. mienkotvorné médiá tlačili občanom kaleráby do hlavy. Možno si pamätníci spomenú na hororové scenáre v televízii, ako sa na slovensko-moravskej hranici pília koľajnice a podobné sprostosti. A v takejto atmosfére zastrašovania by chcel niekto robiť objektívne referendum?! A referendum? Podpora samostatnosti sa ukázala vo voľbách v roku1992.

Prečo pre Slovensko bolo prospešnejšie napredovať svojou vlastnou cestou a nie spolu s „českými bratmi“?

Vlastná cesta umožňuje ďalší rozvoj slovenského národa. Umožňuje, ale nezaručuje! To už závisí od nás samých a od politikov, ktorých si zvolíme. Suverenitu sme získali, ale či si ju aj udržíme? Alebo ju naši politici odovzdajú „Bruselu“? Bez referenda?

Rozdelenie ČSFR, na rozdiel od iných štátov, sa uskutočnilo pokojne – ako sa to podarilo?

Podstatou našej agendy bolo vytvorenie samostatného štátu, nie zničenie spoločného. Podarilo sa nám eliminovať negatívnu propagandu, nestavali sme na nenávisti voči Čechom. A mali sme aj základný predpoklad pre priateľský rozchod – v našej spoločnej histórii sa nevyskytli udalosti, ktoré by medzi nás dlhodobo postavili múr, ako medzi Srbmi a Chorvátmi. Aj Česi ako národ mali na to rovnaký názor, ako my. Neodmysliteľnú zásluhu na tom, že rozdelenie nielen že prebehlo hladko, ale utvorilo podmienky pre rozvoj priateľských vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi po rozdelení, majú dvaja ľudia, ktorí vtedy stáli na čele republikových vlád, páni Václav Klaus a Vladimír Mečiar, dvaja výnimoční štátnici v našich dejinách, hoci podľa mnohých názorov aj kontroverzní. Lenže kontroverzné boli vtedy aj historické okolnosti. Buďme radi, že to všetko dobre dopadlo!

(pal)

Foto: archív J. Prokeša pre NN

2. januára 2018
Kalendár
január 2018
Po Ut St Št Pi So Ne
« dec    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031  
Počasie

img

O nás

Email : info@narodnenoviny.sk
Adresa :
BUM Media spol. s r.o.
Šamorínska 10
821 06 Bratislava

Kontakt

Národné noviny