Keď sa mnohé zahmlieva…

Keď sa mnohé zahmlieva…

Každý z nás je tak trochu produktom svojho prostredia. Názory a postoje nám prenikajú stále viac do krvi, obhajoba v neľútostných stretoch neprovokuje k pochybnostiam o zastávaných pozíciách, nieto ešte o nás samých. Súčasnosť rozsvietila lampu všemocného trhu a všetci sme ubezpečovaní, že to je to jediné a správne svetlo, pod ktorým máme hľadať.

Sme poučovaní, že s trhom súvisí všetko, že sme previazaní a prepojení navzájom, reči o morálke a etickom rozmere sú hodnotené ako smiešne diletantské a vedú ich iba tí, ktorí nechápu podstatu, lebo chcú škodiť.

Navrhujem nekomplikovať a nezahmlievať. Pomenovať javy okolo priamo a bez zastierania už z toho dôvodu, že v bežnom živote robíme veľa, aby sme sa vyhli nepríjemným pravdám. Bránime sa priznať, že za vytunelovaným podnikom či daňovým podvodom je vždy absencia morálnych hodnôt, pokrivená etika zúčastnených.

Tak dlho sme si nevšímali ľudské cnosti, až sa nám jedna z tých najdôležitejších – poctivosť – celkom vytratila. A spolu s ňou odvaha, obyčajná občianska odvaha. Výsledkom našej nevšímavosti je neviera v hodnotu poctivosti. Stále častejšie sa dnešný človek pýta, prečo by sa vlastne mal správať poctivo k sebe a ku svetu. Ako naivne znejú základné pravdy, ktorých sa tak nerozumne vzdávame.

Poctivosť je dôležitá pre spoločnosť. Bez nej nemôžeme byť sami sebou. Márnomyseľnosť nedovolí priznať si omyl, spoľahlivo zakonzervuje samoľúbe sebaubezpečovanie, že ideme tou najsprávnejšou cestou. Namyslení mocní tohto sveta nemajú s presadzovaním svojej bezchybnosti príliš veľké problémy. Majú za sebou zástupy tých, ktorí uverili a zasľúbili sa modlám úspechu a prosperity za každú cenu. Mali by sme však znovu objaviť hodnoty, ako je poctivosť, vierohodnosť, solidarita a nemali by sme sa báť hľadať v tme, v ktorej sme čosi stratili. Aj keď lampa tak pekne žiari…

Karikatúra: pre NN kreslí Dušan

(ebu)