Lúčnica – krásna a mladá slovenská sedemdesiatnička

Lúčnica – krásna a mladá slovenská sedemdesiatnička

V Bratislave sa cez víkend oslavovalo. Na štyroch výpravných predstaveniach sa tancovalo, spievalo a hralo. Slávnostný galaprogram sa uskutočnil pri príležitosti 70. výročia vzniku Lúčnice a na počesť jej umeleckého vedúceho, profesora Štefana Nosáľa, ktorý nás vlani navždy opustil vo veku 90 rokov. Oslavy súboru budú pokračovať vystúpeniami na rôznych pódiách Slovenska i v zahraničí.

Umelecký súbor Lúčnica založila Oľga Chodáková (1920 – 1989), ktorá bola do roku 1951 jeho umeleckou vedúcou a prvou choreografkou. Bola priekopníčkou scénického ľudového tanca a folklóru. Súboru dala názov Lúčnica jedna z jeho spoluzakladateliek, folkloristka, speváčka, redaktorka a dramaturgička Ľuba Pavlovičová – Baková

Myšlienka vzniku súboru sa zrodila pri táborákoch, kde si mladí brigádnici na Trati mládeže spievali po večeroch naše krásne piesne. Súbor tvorili nadšené mladé dievčatá, združené v Národopisnej skupine Živeny. Boli to zväčša študentky bratislavských vysokých škôl. Pridali sa k nim chlapci zo súboru Odzemkári, ktorý viedol významný folklorista Juraj Kubánka, neskorší zakladateľ a vedúci súboru SĽUK. Medzi „odzemkármi“ vynikal tanečník Štefan Nosáľ z hriňovských lazov, študent Fakulty inžinierskeho staviteľstva SVŠT a neskôr aj choreografie na VŠMU v Bratislave. Súbor sa prvýkrát predstavil verejnosti na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe v roku 1948.

O nástupcovi Oľgy Chodákovej sa rozhodovalo žrebovaním z klobúka. Vytiahli lístok s menom Štefan Nosáľ. Náhoda určila, že Lúčnica sa stala jeho celoživotnou srdcovou záležitosťou. Viedol ju až do konca svojho života, do vlaňajšej deväťdesiatky. Profesor Štefan Nosáľ pre Lúčnicu žil. Ako jej umelecký vedúci a hlavný choreograf vychoval množstvo skvelých tanečníkov, ako pedagóg na VŠMU zasa kvalifikovaných odborníkov – folkloristov, vytvoril viac ako sto jedinečných choreografií a celovečerných programov. Choreograficky spolupracoval s viacerými divadlami a na filmoch Rodná zem a Rok na dedine. Napísal aj tri knihy – Na ceste k súčasnej choreografii, Choreografia ľudového tanca a Môj život Lúčnica.

Legendárny súbor, v ktorom sa za sedemdesiat rokov vystriedalo takmer dva a pol tisíc členov, priviedol Štefan Nosáľ na najvýznamnejšie pódiá. Lúčnica získala množstvo ocenení doma i vo svete, očarila divákov vo viac ako šesťdesiatich krajinách Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie. Môže sa pochváliť vernosťou publika, nadšením, ktoré u neho vyvoláva, prezentáciou toho najcennejšieho – tvorbou nášho ľudu. Sme šťastní, že Lúčnicu máme, je našim národným pokladom

Náš folklór nielen reprezentuje, ale aj inšpiruje. Po celom Slovensku ožívajú desiatky ľudových súborov a skupín, tradícií, zvykov, krojov, hudobných nástrojov a opäť znejú už dávno zabudnuté piesne. Vidíme to aj na najsledovanejšom súčasnom televíznom programe Zem spieva, kde nás dojíma krásny spev a tanec – od detí až po babičky a dedkov.

Lúčnica si vychováva aj svojich pokračovateľov, milovníkov folklóru. Napríklad v bratislavskej mestskej časti Vajnory, ktorá si dodnes zachováva svoj vidiecky ráz, sa cez letné prázdniny koná Denný tanečný tábor s Lúčnicou. Je to týždeň plný tanca, zábavy, ľudových piesní, tradícií a krojov pod vedením profesionálnych tanečných pedagógov a členov Lúčnice. Deti vo veku 7 až 12 rokov sa učia tanečné kroky a kombinácie z rôznych regiónov Slovenska, spoznávajú ľudové piesne, hudobné nástroje, kroje, ornamenty i ľudové remeslá.

Milí Lúčničiari, sme na vás hrdí! Ďakujeme, že ste…

(lbr)

Foto zdroj: citylife.sk