Milan Mesaroš o vernisáži výstavy Môj rodný kraj

Milan Mesaroš o vernisáži výstavy Môj rodný kraj

Vo svojej výtvarnej tvorbe neupadá do stereotypu a konvencie, ale využíva rôzne  techniky, materiály a postupy. Jeho diela obdivovali vo Švajčiarsku i v Holandsku, samozrejme, okrem Slovenska. V rodných Lekárovciach sa 19. januára v miestnom kultúrnom dome stretnú jeho rodáci, kamaráti, rodina a možno i náhodní zvedavci, aby spoločne s ním slávnostnou vernisážou otvorili výstavu diel s názvom Môj rodný kraj.

Kedy ste si po prvý raz uvedomili, že maľovanie je to, čo vás baví a čím by ste sa chceli živiť?

Kreslil a maľoval som už odmalička a vo svojich trinástich rokoch som absolvoval prvú súťaž k výročiu SNP. Sníval som o tom, že raz sa stanem akademickým maliarom. V súčasnosti sa venujem maľbe a realizácii rôznych výtvarných techník a postupov, pričom využívam predovšetkým prírodné materiály.

Cesta k dnešnému úspechu bola veľmi zložitá?

Za tých vyše šesťdesiat rokov bola dlhá aj pomerne zložitá a kľukatá. V chlapčenskom veku som veľa kreslil, skicoval, kým sa moji kamaráti naháňali za loptou. Už vtedy som si obľúbil techniku linoleorytu, perokresbu tušom, kresbu štetcom, ale aj kolorovanú kresbu, a tak som si cibril svoju cestu k maľbe. Po ukončení strednej školy som sa zamestnal na propagačnom oddelení na Okresnom osvetovom stredisku v Michalovciach, zdokonalil som sa v písmomaliarstve – kaligrafii napríklad vypisovaním diplomov. Za mesiac som niekedy vyprodukoval až tridsať kilometrov rukou písaného textu.

Vaše práce sú rôznorodé a pestré…

V roku 2007 som sa predstavil svojou tvorbou v siedmich mestách po celom Slovensku. S úspechom vystavujem okrem malieb aj asambláže a perokresby bonsajov. Niekoľko svojich prác som venoval na benefičné aukcie na podporu rôznych kultúrnych aktivít a projektov. V týchto dňoch som dokončil sériu vyše päťdesiatich obrazov, tematicky zameraných na krásy, zvyky a tradície Slovenska pod názvom Môj rodný kraj.

Ilustrovali ste aj knihu. Čím bola táto skúsenosť pre vás zaujímavá?
Ilustrovanie bolo pre mňa obohatením, lebo do každej z kresieb som zakomponoval asi päť rôznych objektov či subjektov. Kniha Hriešne tóny dlaní je knihou poézie, v ktorej sú zachytené polohy rúk v rôznych životných situáciách.

Rok 2018 začínate vernisážou a výstavou v Lekárovciach pod názvom Môj rodný kraj. Budú tam obrazy z celého Slovenska alebo len z vášho rodného východu?

Veľmi sa teším na stretnutie so svojimi blízkymi priateľmi a spoluobčanmi z
mojej rodnej obce Lekárovce, lebo konečne vystavujem aj doma. V prvom rade je na obrazoch zobrazené naše krásne Slovensko. Je to napr. Kriváň, Babia hora, Vlkolínec, Vihorlat, Zemplínska Šírava a iné, ale na niektorých obrazoch je zobrazená aj dnes už takmer zabudnutá pracovná činnosť, akou bolo v minulosti oranie, pranie v rieke a podobne. Mám tu aj svadobné motívy i ľudovú architektúru. Niekoľko obrazov je s tematikou mojej rodnej obce, ako napríklad Rieka Uh s mostom v Lekárovciach, Posed pri splave za Lekárovcami a iné.

Aké sú vaše ďalšie plány na tento rok?

Do nového roku som si veľké plány nedával, pretože ma značne vyčerpala intenzívna práca na súbore vyše päťdesiatich obrazov a potrebujem sa trochu odreagovať. S vervou a radosťou sa však pustím do nedokončených tém, ktoré nosím v hlave. Je ešte mnoho námetov, ktoré by som rád po sebe zanechal.

(olv)

Foto: archív  Milana Mesároša