Ondrej Vrábel pomáha počítačovými hrami postihnutým deťom celého sveta

Ondrej Vrábel pomáha počítačovými hrami postihnutým deťom celého sveta

Najmladší držiteľ Krištáľového krídla za filantropiu, študent osemročného gymnázia v Senici,  ho získal v minulom roku. Pôvodne tvoril počítačové hry pre maminu autistickú  sesternicu už ako jedenásťročný.  Chcel  jej pomôcť, aby sa naučila lepšie čítať, písať, logicky uvažovať, precvičovať jemnú motoriku, rozoznávať farby a veľkosti. Rodičia si hry môžu bezplatne stiahnuť na www.pinf.sk. Tieto deti sú iné ako úplne zdravé, preto potrebujú pomoc. Ondrej nemal ambície expandovať na verejnosť. Lenže osud to zariadil inak a dnes hry ponúka cez internet  k voľnému použitiu.

Ondrej, pred rokom, si získal ocenenie za filantropiu, stal si sa známy aj mimo komunitu, pre ktorú si tvoril počítačové hry. Čo sa za ten rok zmenilo v tvojom živote?

Uviedol som svoju najnovšiu hru, ktorá je v poradí dvadsiatou treťou a preložené boli do šestnástich jazykov sveta, takže menovať by ich bol značný problém.

Aj keby si ich menoval, ktovie koľkí z nás by im porozumeli?
Pravdou je, že sú to hry pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a mentálnym postihnutím. Od septembra minulého roka sa mierne zmenil model uverejňovania a prístupu, nakoľko to nebolo udržateľné. Nepodarilo sa zohnať sponzora, tak máme aj bezplatnú verziu, ktorá obsahuje menší počet hier, ale máme aj spoplatnenú.

Máš šestnásť  rokov, študuješ, ale tvoj svet sa určite nekrúti len okolo počítačov, občas musíš odtrhnúť oči od monitora. Čo vtedy robíš, ako relaxuješ?

Bývame blízko lesa, tak chodím na prechádzky a rád fotím, čo sa výborne spája. Okrem toho bicyklujem a teraz v zime podľa možností aj lyžujem.

Po minuloročnom získaní ocenenia si stal doslova mediálnou hviezdou, ako to prijali spolužiaci?
Zopár médií bolo  u nás v škole a debatovali  aj so spolužiakmi, verím, že si to užili rovnako ako ja. Stretol som sa len s fandením a pozitívnymi ohlasmi, takže sa nemám na čo sťažovať.

Profesori nie sú na teba prísnejší – keď máš čas na hry, tak ukáž čo vieš?

Nie. Viem si zorganizovať čas tak, že mi ostáva aj na hry, aj na školu, aj na moje záujmy.

Koľko približne času venuješ denne hrám?

To je rôzne, pravda je, že sa tomu naozaj venujem denne. Už len taká základná vec – skontrolovať, či všetko beží ako má, riešiť mailovú komunikáciu, otázky, naozaj si nemôžem dovoliť asistentku. Dá sa to zatiaľ však zvládnuť.

Máš tušenie, kde všade vo  svete sa využívajú tvoje hry?

Vďaka jazykovým prekladom –  do češtiny, angličtiny, taliančiny, najnovšie aj do švédštiny a ďalších jazykov,  sa otvorili brány do sveta. Je to skôr o jednotlivých rodinách ako inštitúciách v zahraničí, čo môže spôsobovať rozdielny systém výučby. Určite viem, že hry sa využívajú v USA, v Británii, dokonca v Indii.

Predpoklad, že vysoká škola bude zameraná počítačovým smerom je asi správny?

Určite chcem študovať informatiku, otázkou je, či na Slovensku alebo v zahraničí. Angličtina ma veľmi baví, dokumentácie okolo hier sú v anglickom jazyku, takže denne som s  ním v kontakte. Rád aj hovorím po anglicky a  pozerám videá. Bavia ma vedecké, chémia, fyzika, ale aj  vtipné záležitosti zo sveta.

Vlani, keď si získal ocenenie, tvoja mamka prezradila na teba, že je problém dostať ťa od počítača k vysávaču, zlepšilo sa to, pomáhaš jej?
Samozrejme, veď som jej pomáhal aj vtedy, len možno dlhšie trvalo dostať ma k tomu vysávaču. To však asi nie som jediný. Ona veľmi pomáha mne, aj ja sa snažím jej to oplácať a áno, aj vysávam.

(olv)

Foto: Anna Olvecká pre NN