Písanie je aj pre pána Andrijana Turana ako psychoterapia

Písanie je aj pre pána Andrijana Turana ako psychoterapia

Andrijan Turan je básnik a publicista, rodák z Bratislavy. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Ozvena vo všetkých jazykoch v roku 1986 a odvtedy na jeho literárnom konte pribudlo desať kníh, ale aj stovky strán publicistiky. Položili sme mu niekoľko otázok.

Bývate na okraji Bratislavy v domci obklopenom záhradou.  Tvorivých ľudí toto jesenné obdobie plné farieb nezriedka pomkne k bilancovaniu, napríklad keď oslávia okrúhle narodeniny. Je to tak aj vo vašom prípade?

Vek si zatiaľ nevšímam, pokiaľ vládzem svižne vyjsť do kopca, na ktorom bývam, či šliapať na bicykli naplno hodinku po lese. No bilancovanie mi nie je cudzie, hoci to nebýva vždy to najpríjemnejšie sebaspytovanie. Je módne hovoriť: necítim sa na svoj vek, ale všetci vieme, že po 50- ke to nie je pravda. Ak nie ste cvok, čo trávi denne tri hodiny spotený v posilňovni a kontroluje každý gram stravy, ktorý si dá na tanier… Ja dnes budem oberať jablká a pozerať sa z koruny stromu do diaľky…

Francúzsky básnik Charles Baudelaire si v niekoľkých listoch povzdychol nad tým, ako ho ubíja a hatí v básnickej tvorbe neustále písanie pre noviny a magazíny, aby mohol existovať. Ako to vidíte vy?

Píšem rád a za tie roky, čo ma živí písanie, som si vypracoval už celkom jasný systém, ktorý mi dovoľuje venovať sa aj niečomu inému. Povedzme varím, pracujem v záhrade, stretávam sa s fajn ľuďmi, chodím do kina, divadla, na vernisáže, na hríby, počúvam veľa novej muziky, cestujem.

Naša tvorivá generácia snorila po antikvariátoch, schádzala sa vo filmovom klube, zháňala platne s dobrou hudbou, a najmä trávila veľa času v zápalistých debatách. Ako vnímate dnešnú „digitálnu generáciu“, fixovanú najmä na sociálne siete?

Asi nielen ja mám pocit, že všetky tie sociálne siete a ich obsah i možnosti, plus mobily, tablety, notebooky, satelitná smart TV s jej „programami“, prispievajú vo veľkej miere k tomu, že naša mládež, ale aj mnohí trošku starší, značne osprosteli. Osobný kontakt s ľuďmi, rozhovory, vymieňanie si skutočných zážitkov z koncertov, kina, divadla, prečítaných kníh – to nikdy nenahradí nejaký tablet a jeho z polovice vyklamaný a vygooglený obsah. Tvoj mobil je len blikajúci debil. Dá sa to spoznať hneď potom, ako  ho hodíš do vody a vytiahneš.

Nech je akákoľvek doba, človek neprestáva snívať. Má Andrijan Turan svoje sny, plány a túžby?

Vždy som rád sníval, či už spiaci, alebo s otvorenými očami – a svojimi snami som si občas až nebezpečne naplnil život. Vekom človek ale trošku spomalí, je pokojnejší, uvážlivejší, a dokonca opatrnejší. Už nemusím stretávať idiotov len preto, aby som veril, že existujú, a nežiada sa mi chváliť sa skoro ničím. Plány samozrejme mám. Chcem ešte vydať zopár kníh, precestovať niekoľko krajín, vypočuť si všetkých tých 550 gigabajtov muziky, čo mám v počítači a – určite by som nechcel nikdy nikoho otravovať svojimi boliestkami a problémami. Písanie je pre mňa ideálnou osobnou psychoterapiou, aby som sa vyrovnal skoro s čímkoľvek .

(dam)

Foto pre NN: autor rozhovoru