Riceová: Nešli sme do Iraku priniesť demokraciu

Riceová: Nešli sme do Iraku priniesť demokraciu

Hlavným cieľom Spojených štátov počas invázie do Iraku v roku 2003 nebolo priniesť do tejto krajiny demokraciu, ale zosadiť Saddáma Husajna, ktorý predstavoval “hrozbu pre región”.  Povedala to bývalá ministerka zahraničných vecí vo vláde Georgea W. Busha.

“Nešli sme do Iraku, aby sme tam priniesli demokraciu,” povedala Condoleezza Riceová 11. mája, na stretnutí v Brookingsovom inštitúte. Ako zdôraznila, cieľom bolo jednoducho odstrániť bezpečnostnú hrozbu.

“Išli sme do Iraku, aby sme zvrhli Saddáma Husajna, o ktorom sme si mysleli, že vyvíja zbrane hromadného ničenia a o ktorom sme vedeli, že bol hrozbou v regióne. Bol to bezpečnostný problém,” vysvetlila bývalá šéfka americkej diplomacie.

“Taliban sme zvrhli, pretože po 11. septembri ukrýval Al-Kájdu v bezpečnom útočisku. Akonáhle sme to urobili, prišlo samostatné rozhodnutie, či sa treba pokúšať zasadiť o demokratizovanie post-Saddámovského Iraku a post-Talibanského Afganistanu. Avšak neskôr, najmä na Blízkom východe, sme podporovali veľa autoritárov. Mysleli sme si totiž, že sú stabilní, no neskôr sme videli, že stabilní nie sú …”

Riceová, ktorá bola od roku 2001 do roku 2005 aj poradkyňou pre národnú bezpečnosť prezidenta Georgea W. Busha, poprela, že by sa Spojené štáty pokúšali využiť svoju vojenskú silu na zavedenie demokracie v Iraku alebo v Afganistane.

Už v roku 2011 sa v programe ABC News vyjadrila, že Američania nešli do Iraku, aby tam priniesli demokraciu. Vyjadrila sa tiež, že Saddám Husajn je hrozbou, ktorú “je potrebné riešiť”.

V roku 2003 prezident Bush povolil do Iraku inváziu pod vedením USA. Hlavným dôvodom malo byť, že Husajn vlastnil zbrane hromadného ničenia (WMD) a spolupracoval s teroristami, ktorí na Spojené štáty zaútočili v septembri 2001.

Žiadne z týchto tvrdení sa však nepotvrdili. Vo svojej nedávno publikovanej knihe, bývalý dôstojník CIA John Nixon, ktorý Husajna v roku 2003 vypočúval, tvrdí, že tzv. islamský štát by pod jeho vládou nemohol vzniknúť.  Poznamenal, že “Saddám mal navyše pocit, že práve islamistické extrémistické skupiny v Iraku predstavujú najväčšiu hrozbu pre jeho vládu”.

Nixonove tvrdenia podporuje aj tzv. Chilcotová správa, ktorá sa venovala úlohe Veľkej Británie v irackej vojne v roku 2003. Šéfovia britských spravodajských služieb sa podľa správy obávali vzostupu džihádistov v krajine. Radikálne zmýšľajúci príslušníci irackej armády sa po jej rozpustení navyše pridali k viacerým teroristickým skupinám, vrátane tzv. islamského štátu.

Tomu sa v júni roku 2014 podarilo obsadiť iracké mesto Mosul po tom, ako asi 30 tisíc irackých vojakov vyškolených a vybavených Spojenými štátmi utieklo z bojiska. Zanechali pri tom veľa zbraní a zariadení, ktorých sa zmocnili džihádisti.

Iračania momentálne vedú v Mosule operáciu podporovanú Spojenými štátmi, za účelom prevziať toto mesto spod kontroly teroristov. Mosul je považovaný za baštu tzv. islamského štátu v Iraku.

Foto zdroj: http://www.makers.com/condoleezza-rice

(tom)