Róbert Chlebo o včelách a ľuďoch: Za úhyny včelstiev môžu choroby, pesticídy i zmena klímy

Róbert Chlebo o včelách a ľuďoch: Za úhyny včelstiev môžu choroby, pesticídy i zmena klímy

„Kde nežije včela, neprežije ani človek,“ povedal Albert Einstein. Podľa jeho predpovede ľudstvu po úhyne poslednej včely zostanú už len štyri roky života. Včelári musia preto rešpektovať vývoj klímy a prispôsobiť sa mu. O aktuálnej situácii v slovenskom včelárstve, o príčinách úhynu včelstiev i o kvalite slovenského medu sme sa pozhovárali s podpredsedom Slovenského zväzu včelárov doc. Ing. Róbertom Chlebom, PhD. 

Koľko Slovákov sa v súčasnosti venuje včelárstvu a aký máme počet včelstiev?

V 80. rokoch minulého storočia patrilo bývalé Československo k najzavčelenejším krajinám sveta. Po roku 1989 začali klesať počty včelstiev a včelárov, ale po roku 2007 sme zaznamenali určitú stabilizáciu. V ostatných rokoch nám počet včelstiev výrazne neklesá. V súčasnosti je na Slovensku približne 17 tisíc včelárov a 270 tisíc včelstiev, čo je však približne polovica v porovnaní s rokom 1989.

Zmena klímy v podobe otepľovania podnebia a prudkých výkyvov teplôt vplýva aj na chov včelstiev. Včelári v tejto súvislosti zaznamenávajú úhyn včelstiev, čo vedie k zníženiu produkcie medu. Do akej miery je situácia vážna?

K úhynom včelstiev dochádza v posledných rokoch na celom svete. Má to viacero príčin. Tými najvažnejšími sú choroby – vrátane nových zavlečených ochorení a škodcov. K ďalším faktorom patrí vplyv rôznych druhov pesticídov, používaných v intenzívnom poľnohospodárstve, ktoré znižujú životaschopnosť včelstiev, prípadne spôsobujú aj ich úhyn. Pričleňuje sa k tomu zmena klímy, ktorá vyvoláva zmeny času kvitnutia a druhového sortimentu rastlín. Zimné úhyny včelstiev každoročne monitorujeme, Slovensko je súčasťou európskej monitorovacej skupiny úhynov včelstiev s názvom COLOSS už od jej začiatku. Za posledných osem včelárskych sezón sme na Slovensku zaznamenali zimné úhyny včelstiev pod 10 percent, čo je tradične považované za prijateľnú hranicu, no vlani to bolo už 15 percent.

Slovenský med je jedným z najkvalitnejších na svete. Na Slovensku každoročne stúpa spotreba medu až tak, že včelári nestíhajú pokrývať dopyt po ňom, a preto ho musíme dovážať. Neohrozuje nás zahraničná konkurencia?

Jedným z hlavných problémov včelárstva je, že európski včelári nie sú cenovo konkurencieschopní s medom produkovaným v ázijskej, príp. juhoamerickej oblasti. Pokiaľ bežný európsky včelár potrebuje na dosiahnutie svojej rentability predávať kilogram medu minimálne po šesť eur, dovozové veľkoobchodné ceny sa pohybujú okolo dvoch eur. Tento tlak zo strany globálnych dovozcov v dôsledku neexistencie colných bariér dosť pociťujeme. Ďalším problémom je, že med sa dá pomerne jednoducho falšovať a aj podľa oficiálnych štatistík EÚ je veľké množstvo medu ponúkaného v obchodoch podozrivého z nepovolených úprav. Najľahšie falšovateľnými sú tekuté číre medy, ktoré pritom slovenskí zákazníci preferujú. V medoch pochádzajúcich zo subtropických, príp. tropických oblastí musí byť navyše pomocou zvýšenej teploty upravený obsah vody, čo znižuje až úplne ničí obsah zdraviu prospešných látok v mede.

Ako sa na to pozeráte v Slovenskom zväze včelárov?

Slovenský zväz včelárov sa usiluje propagovať domácu produkciu a vyzývať ľudí, aby si našli svojho včelára, ktorému dôverujú a pri ktorom majú istotu, že jeho med naozaj pochádza od včiel. Hoci med sa doviezť dá, hlavný význam chovu včiel nespočíva v produkcii včelích produktov, ale v opeľovaní rastlín. Kúpou lokálne vyprodukovaného medu tak zároveň podporujeme druhovú pestrosť rastlín a udržateľné životné prostredie vo svojom okolí.

Spotreba medu u nás za posledných desať rokov stúpla šesťnásobne. Koľko kilogramov medu skonzumujeme za rok?

Spotreba medu u nás stúpa, kedysi to bolo 0,3 – 0,4 kg na osobu ročne, za posledné roky je to viac ako jeden kilogram na osobu. To je však štatistika z obchodovaného medu, predpokladáme, že spotreba je ešte vyššia, pretože mnoho ľudí si kupuje med priamo od včelára. Naša legislatíva umožňuje včelárovi predávať vlastný med aj bez živnostenského povolenia.

Aký je u nás záujem o včelárstvo, pribúda aj mladých včelárov?

Včelárstvo bolo vždy skôr dôchodcovskou aktivitou, preto sme sa usilovali ho zatraktívniť aj pre mládež. Od roku 1990 u nás chýbalo včelárske vzdelávanie na stredných školách. V roku 2009 sa na Strednej odbornej škole Pod Bánošom v Banskej Bystrici rozhodli otvoriť učebný odbor včelárstvo v dennej i diaľkovej forme a zaviesť aj kurzy pre začínajúcich včelárov. Toto praktické vzdelávanie sa teší mimoriadnemu záujmu a aj vďaka nemu pribúda ročne na Slovensku niekoľko desiatok až stoviek včelárov.

(lbr)

Foto: Lýdia Brabcová pre NN