Slováci majú folklór v krvi
Kultúra, Rozhovory, Slovenské správy

Slováci majú folklór v krvi

Slovensko zažíva návrat k tradíciám. Polovica ľudí sa z folklóru teší, tretinu priam nadchýna, dve tretiny ho síce nevyhľadávajú, ale cenia si ho. Avšak, takmer každý by si našiel niečo z ľudovej kultúry, čomu by sa rád venoval. Vyplýva to z prieskumu istej banky, ktorý realizovala spoločnosť 2muse.

Slováci si prajú, aby sa folklór aj naďalej zachovával. Až 96 percent opýtaných tvrdí, že je dôležitou súčasťou našej kultúry. „Prieskum naznačil, že folklór má stále pevné miesto v našich životoch. Pre tretinu ľudí je súčasťou bežného života. Blízky, až priam citový vzťah k folklóru má polovica našincov. Dá sa povedať, že každý druhý Slovák s pozitívnym prístupom k folklóru ho má doslova v krvi,“ uvádza hovorkyňa  banky Lýdia Žáčková.

Z prieskumu, ktorý sa robil na vzorke 504 respondentov vyplýva, že ľudové tradície sa dnes uchovávajú najmä vďaka rodine. Dozvedáme sa o nich od našich blízkych, ale osvojujeme si ich aj pozorovaním, výchovou a vzdelávaním v škole. Čo je ešte potešujúcejšie, folklórom žijú aj mladí. 15 percent ľudí starších než 15 rokov je, alebo bolo spätých s folklórom, s ľudovým tancom, spevom, prípadne hrou na hudobné nástroje. O tom, že folklór je živé kultúrne dedičstvo teda niet pochýb. Šesť z desiatich žien by lobovalo aj za výučbu folklóru na základnej škole a pätina ľudí by folklór deťom vštepovala už v materskej škole.

Vzťah k folklóru sme získali aj vďaka rituálu spievania v rodinách. Piesňami je väčšina z nás obklopená už od narodenia, s pravdepodobnosťou 60:40 sme ju dostali do vienka. To, že sme spevavý národ dokazuje aj zistenie, že až tri zo štyroch žien a takmer dve tretiny mužov vedia zaspievať nejakú ľudovú pieseň. Ženy sa považujú aj za „väčšie“ tanečnice. Na Kráľovej holi, A od Prešova, Červené jabĺčko, to sú podľa prieskumu tri najznámejšie slovenské piesne. Najpopulárnejšími tancami sú polka, čardáš a valčík.

A čo z tradícií by sme si chceli zachovať? Najviac nás láka kurz domácej výroby a remesiel, príprava tradičných jedál a koláčov. Slováci by si chceli vyskúšať aj tradičné hospodárenie – pestovanie, zber rastlín a chov domácich zvierat. Obdiv k manuálnej zručnosti predošlých generácií dvíha popularitu aj takých remesiel ako je výšivkárstvo, hrnčiarstvo, košikárstvo či rezbárstvo.

Záujem Slovákov o folklór zvyšujú a pozitívny vzťah k nemu rozvíjajú aj krojové akcie, folklórne festivaly. Pravidelne sa ich zúčastňuje skoro polovica Slovákov. Ich neopakovateľná atmosféra viackrát pritiahla skoro polovicu našincov, aspoň jedenkrát ju zažila pätina Slovákov. Dve tretiny ľudí folklór viac-menej nevyhľadáva, ale vyjadrili sa, že si ho cenia. V povedomí ľudí najviac rezonuje festival vo Východnej, Detvianske slávnosti, podujatie v Terchovej a Medzinárodný folklórny festival v Myjave.

 

Foto zdroj:https://www.aktuality.sk/clanok/463018/folklor-oziva-zistujeme-ze-sme-rovnako-skveli-ako-ine-europske-narody/

(bre)

26. júna 2017
Kalendár
november 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« okt    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930  
Počasie
img
O nás

Email : info@narodnenoviny.sk
Adresa :
BUM Media spol. s r.o.
Šamorínska 10
821 06 Bratislava

Kontakt