So spevákom skupiny Zóna A – Petrom Koňýkom Schredlom
Hudba, Kultúra, Populárna hudba

So spevákom skupiny Zóna A – Petrom Koňýkom Schredlom

Takzvaná korektnosť pochováva slobodu

Zóna A patrí medzi slovenskú punkovú klasiku a na jej koncertoch v polovici osemdesiatych rokov šantili dnešní päťdesiatnici. Rovnako sa s touto hudbou spája aj spevák a frontman Zóny A Peter Koňýk Schredl. Okrem toho, že ostal verný tomuto žánru, má aj zaujímavé názory, ktoré sa nebojí prezentovať, aj keď sa niekedy nezhodujú s takzvanou mainstreamovou korektnosťou.

Punková skupina Zóna A, no a samozrejme ty ako jej zakladateľ a líder patríte medzi slovenské hudobné legendy. Zmenil sa odkaz slovenského punku od osemdesiatych rokov po dnešok? Hovorí sa, že vtedy to bolo o rebélii, ale aj o zábave a dnes je to už iba o zábave.

Čo sa týka našej kapely, tak to tak nejak bolo, tá rebélia sa po 89-tom vytrácala, pretože sme boli v tom, že sme vyhrali. Že sme porazili ten režim, ktorý nás prenasledoval, zakazoval nám hrať, normálne fungovať, cestovať… Dokonca aj keď sme mali hrať na festivale v  spriatelenom socialistickom Poľsku, tak nám ŠtB zobrala pasy, aby nám to znemožnili. Preto tej rebélie po prevrate trochu ubúdalo, zabávali sme sa, pili, hýrili, ale postupne nám došlo, že táto naša demokracia sa vyvíja nejakým čudným smerom a že tento štát neovládajú nami zvolení politici, ale všelijaké nadnárodné korporácie a rôzni veľmi pochybní domáci zbohatlíci, ktorí majú toľko peňazí, že si môžu kúpiť každé médium a takmer každého politika. Takýto stav a smerovanie spoločnosti sa nám hnusí, tak okrem zábavy sa do našich postojov a textov rebélia veľmi rýchlo vrátila.

Dovolím si odcitovať tvoje slová z istého rozhovoru:  „Politika podľa mňa do punku nepatrí a politické kapely ma ani vôbec nebavia, sú to väčšinou pokrytci, sráči a študenti. Komunisti sú skoro to iste ako fašisti, opačná strana tej istej mince.“ Stojíš si za nimi aj dnes?

No, tým som mal na mysli tie primitívne ultraľavicové sloganovo šablónovité kapely, ktorých

bolo po svete veľmi veľa. Osemnásťroční študenti z dobre situovaných rodín si založili kapelu,

dali tam pár revolučných sloganov a tvárili sa veľmi dôležito, vykrikovali, že ľudia si majú otvoriť oči a nasledovať ich myšlienky, ktoré ale neboli vôbec ich myšlienkami, iba pochybnou zlátaninou

myšlienok, ktoré do nich tlačili na vysokých školách ich rovnako pochybní učitelia.

Komunizmus je utópia, to je jasné každému normálnemu človeku. A fašizmus je dnes, bohužiaľ,

opäť na vzostupe. Ako inak nazvať dobyvačnú politiku USA? Američanom sa podarilo s pomocou svojich európskych vazalov a s masívnou podporou medzinárodného bankovníctva, nadnárodných korporácií a mainstreamových médií ukradnúť obrovskú časť svetového bohatstva. Ale to im nestačí, chcú mať všetko, chcú mať pod kontrolou celý svet. Toto je predsa jasný fašizmus! Ale oni, pomocou nimi platených a vlastnených „nezávislých“ médií a „ľudskoprávnych“ organizácií, tak onálepkujú hneď každého, čo sa snaží ich konanie kritizovať. Ak si dovolíš pochybovať o vznešenosti ich cieľov, si fašista.

 

Nadviažem na predošlú otázku. Na internete si často napádaný, že si sa vraj spreneveril „punkovým ideálom“, keďže otvorene hovoríš napríklad o migrantoch a problémoch s nimi a o podobných „nekorektných“ témach…

Ale kto ma to napáda? Sú to väčšinou nejaké anonymné žvásty. No a tie „punkové ideály“, to kto vymyslel? Za komunistov bola v Československu pomerne silná punková scéna a väčšina tých známejších kapiel mala na „neprispôsobivých občanov“ a na prisťahovalcov z iných kultúr veľmi kritické názory. Tři sestry, Hrdinové nové fronty, Šanov 1, Hubert Macháně… dokonca aj Slobodná Európa hrávala ešte v roku 1990 našu pesničku „Cigánsky problém“. Mladí ľudia proste nejako intuitívne a nezávisle na sebe zistili, že títo ľudia do našej kultúry nepatria a že je to pre ňu hrozba. Až po prevrate sa podarilo západným ľavicovým aktivistom pomocou rôznych fanzinov a propagáciou tých „správnych“ anarcho-punkových kapiel zaviesť tú politickú korektnosť, ktorá ale pochovala v punku slobodu. No a sloboda a boj za ňu, to je predsa ten najväčší punkový ideál.

Ako vnímaš našu súčasnú  hudobnú scénu? Najmä z pohľadu vysielania súkromných, ale aj verejnoprávnych médií? Myslíš si, že povinné kvóty slovenskej hudby v našich médiách pomôžu napríklad začínajúcim kapelám?

Ja som s našou hudobnou scénou spokojný (úsmev). Nie je veľká, ale je rozmanitá a myslím si, že aj pomerne kvalitná. Kvóty asi začínajúcim kapelám príliš nepomôžu, tie sa do playlistov dostanú ťažko, ale vnímam ich ako veľmi správny krok. Nás sa to síce netýka, my sme okrajový žáner (úsmev), ale určite treba podporovať domácich interpretov a tvorcov, treba podporovať domácu kultúru. Len hip hop by som do kvót určite nezarátaval, to nie je domáca hudba, aj keď tam dakto dačo po slovensky brble (smiech).  Je tu ešte jedna vec, ktorá by, myslím si, domácej hudobnej scéne dosť pomohla a tou by bola nejaká podpora rockových klubov, že by im napríklad miestna samospráva zaplatila elektrinu, vykurovanie, možno časť nájmu… Kvalita klubov by tým určite stúpla a mohli by si dovoliť urobiť koncerty aj pre tie začínajúce kapely.

V jednej svojej piesni spievaš: „Nezmením sa, nezmením sa, nie!“ Bude to platiť prinajmenšom do tvojej šesťdesiatky?

A ja ešte nemám šesťdesiat? Dakedy sa tak už cítim 🙂

Foto zdroj: http://nachodsky.denik.cz/kultura_region/slovensti-punkeri-resime-v-textech-i-starosti-baby-a-radosti-pivo-20150721.html

 (dam)

29. marca 2017
Kalendár
november 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« okt    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930  
Počasie
img
O nás

Email : info@narodnenoviny.sk
Adresa :
BUM Media spol. s r.o.
Šamorínska 10
821 06 Bratislava

Kontakt