Sto rokov po VOSR – proletári všetkých krajín sa rozišli

Sto rokov po VOSR – proletári všetkých krajín sa rozišli

Hraničné kontroly štátov, cez ktoré Leninov vlak vypravený západnými kapitalistami prechádzal, ukazovali na Lenina, skromne sa pozerajúceho cez okienko vlaku: „Aha, tam je Lenin, ide do Ruska urobiť veľkú revolúciu“. Tu sa pozorovateľovi histórie natíska otázka: Takže Lenina poslali do Ruska urobiť revolúciu imperialisti, ktorí mu zorganizovali historický vlak do Petrohradu? Prečo?

Bol to jediný spôsob, ako rozložiť mocné cárske Rusko, odstaviť cára, šľachtu, ktorí boli jedinými výhradnými vlastníkmi a tak preniknúť do šírej zeme prostredníctvom kapitálu? Výhra bola viac než istá. Hnev ticho vrel, napätie viselo vo vzduchu, len nájsť toho, kto dá povel… Leninov bonmot: „strana našla moc pohodenú na ulici a jednoducho ju zdvihla“ úplne vystihuje situáciu medzi ľuďmi.

Nemecký cisársky dvor prijal radu svojho poradcu, ktorý na otázku, či sa dá niečo robiť s prehratou vojnou, odvetil: „Jeden muž sa nachádza v Zurichu a on nám vyhrá vojnu naspäť. Jeho meno je Lenin. Pošlime ho do Ruska, nech tam urobí revolúciu. V krajine nastane chaos, bude oslabená a my to využijeme na zvrátenie vojny.“ Plán celkom tak nevyšiel, ale čo sa poradcovi nemeckého dvora podarilo na celej čiare, bol ešte dôležitejší fakt z hľadiska vývinu dejín.

V Rusku ako v prvom začal vznikať sociálno-ekonomický systém s vedúcou úlohou boľševickej strany,  aký dovtedy nemal obdobu. No komunistický hospodársky systém zlyhával a ukázal sa byť načisto chromý najmä s vývinom aj ďalších štátov podobného typu vo svete. Márne chcel Lenin s revolúciou presadzovať: „pôdu tým, ktorí na nej pracujú (roľníkom) a fabriky tým, ktorí ich svojou prácou držia na ziskovej úrovni“ (robotníkom).

Alebo to boli len slová na omámenie zmyslov más? Preto Lenin tak nečakane umrel, lebo ho revolucionári prekukli? Mala byť revolúcia v skutočnosti len krokom od Leninových sľubov masám o lepšom živote k istému nastoleniu kapitalizmu ako na Západe a získaniu trhového priestoru pre jeho západných priateľov?

Leninova socialistická idea s cieľom socialistickej spoločnosti sa rozširovala po celej zemeguli a komunistické krajiny vyrastali ako huby po daždi (Československá socialistická republika, Poľská ľudová republika, Nemecká demokratická republika, Maďarská ľudová republika, Bulharsko, Rumunsko, Juhoslávia, Čína, Mongolsko, Severná Kórea, Vietnam, Venezuela, Kuba).

Myšlienky socializmu nachádzali priaznivcov aj v hlboko kapitalistických krajinách, USA nevynímajúc. Hrozba, že majetok a moc prejdú do „rúk ľudu“, nedovolili mocným, aby dovolili naplnenie tohto scenáru a väčšinou boli takéto zárodky nevítanej ideológie potlačené.

Ochromený ekonomický systém a kulminujúce zneužívanie moci odovzdané ako štafeta Leninom Stalinovi (po Leninovej smrti 1924) neboli jediné faktory, hrajúce v prospech víťazstva ostatného kapitalisticko-imperialistického sveta. Kapitalistické vlády ukazovali svojim nespokojným obyvateľom, nech sa pozrú na zlyhávajúci socialistický systém spolu so spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov: „To by ste chceli zažívať?! To veru nie!“

Duchovné prázdno komunistického režimu akumulované v tom okamihu začalo vrhať priveľmi zlovestný tieň na kolosálne revolučné ideály. To postupne spôsobilo opozíciu, kontrarevolučné myšlienky až sociálny sarkazmus tých, ktorým bola revolúcia údajne určená.

Možno povedať, že Leninove časy sú navždy preč. On spí v moskovskom mauzóleu, vystavený zrakom návštevníkov z celého sveta. Tí tam prichádzajú vzrušení i takto nahliadnuť do minulosti a pozrieť sa do tváre muža, ktorý predsa len neostal „večne živý“.

Foto zdroj:https://historia.org.pl/2015/06/07/rewolucje-w-rosji-na-zdjeciach/przemawiajacy-lenin-koniec-1917/

 (kat)