Štúr bol rebel a to je rockerovi sympatické

Štúr bol rebel a to je rockerovi sympatické

Hudobník, spevák, textár a básnik Roman GALVÁNEK sa venoval aj iným oblastiam tvorby. Najznámejší je verejnosti ako líder kapely O.B.D., ktorej hity zneli v éteri aj na koncertoch už v pred dvadsiatimi rokmi. V súčasnosti je skupina opäť aktívna a máme možnosť vidieť ju na koncertných pódiách.

 Ste spevákom, ale aj textárom a skladateľom kapely, ktorá svojho času dokázala zaujať až tak, že mnohí kritici ju považovali za slovenskú jednotku. Prvé tri albumy boli priam výnimočné. Potom ticho, hoci sa ukázalo, že bolo dosť dlhé, no našťastie iba dočasné. Prečo na vrchole to stíchnutie?

Prvý album O.B.D. bez názvu teda len Orchester Bronislava Dobrotu bol pre nás výnimočný už len tým, že po jedinej súťaži na ktorej sme sa zúčastnili sme tretím miestom na Marlboro rock in vlastne vyhrali. Víťazná skupina Acheron musela nahrať album pod vydavateľstvom OPUS, ktoré už vtedy bolo na ústupe. Tým, že sme skončili na treťom mieste sme boli voľnými hráčmi na hudobnom trhu. Do šatne prišla za nami promotérka Slávka Tomková z nadnárodného vydavateľstva Universal music s tým, že na balkóne vtedy ešte v legendárnom PKO sedí riaditeľ a má pripravenú pre nás zmluvu. Bolo to úžasné. Skutočne, ako ste naznačili v otázke, sme sa v priebehu pár mesiacov stali jednotkou na slovenskom trhu. No teraz s úsmevom môžem povedať, že aj skupiny Lucie a Buty v ankete o najobľúbenejšiu skupinu Čiech, Moravy a Slovenska zaostali za nami na druhom respektíve treťom mieste. Po našom treťom štúdiovom albume prišla ponorková choroba a ja som si aj s dnes už žiaľ nebohým bubeníkom Ďurom Černým z Tublatanky založil skupinu Divná zostava, ktorá mi dávala nový rozmer v ponímaní hudby. A potom nasledoval môj odchod do Kanady.

 Vy osobne ste potom pôsobili v médiách rôznorodými spôsobmi. Pomerne dlho aj ako moderátor… Bola to dobrá skúsenosť?
Na obdobie moderovania relácie Štúdio Kontakt v STV môžem povedať, že tá vtedajšia ponuka ma dosť zaskočila. Nie som ani žurnalista ani herec, tak som do toho vstupoval s rozpakmi. No ale tým, že som bol už zvyknutý vystupovať pred tisíckami ľudí, mal som istú skúsenosť sebaprezentácie a nemal veľký ostych alebo strach z kamery. Tak som si povedal prečo nie. Nakoniec som reláciu uvádzal asi päť rokov. Naučil som sa pracovať s kamerou, začal som si písať scenáre a tak napokon tá skúsenosť bola pre mňa neoceniteľná. A mal som aj krásne asistentky, haha…

Potom ste sa zo Slovenska akoby stratili. Vraj vás v ďalekej Kanade dačo čakalo na tvorivé spracovanie… 
Moja vtedajšia priateľka študovala v kanadskom Toronte, tak som sa vytratil za ňou a bol to krásny čas, ktorý som za oceánom strávil. Mohol som spoznať iné myslenie a kultúru. Tam vznikol aj môj projekt Schôdzka na slepo. Bol to v Kanade obľúbený televízny program mojej priateľky, ktorý som doniesol na Slovensko a stal som sa scenáristom a režisérom tohto formátu, ktorý bola aj tu celkom úspešný a sledovaný.

Nafilmovali ste všetko, čo bolo vtedy v pláne? Alebo to pokračovalo aj neskôr? 
Keď už som bol rozbehnutý v televíznej tvorbe, čo ma nesmierne bavilo a zároveň som aj robil hudbu do mojich autorských relácií, tak som neodmietal ani ďalšiu výzvu. Pretože rád varím, s potešením som prijal pozíciu režiséra v relácii ,,Varí vám to, kde som sa opäť stretol s Andrejom Bičanom, s ktorým som pracoval už predtým. Nálada pri práci bola výborná a tým, že som si mohol vyberať destinácie, kde budeme nakrúcať, rád som si vybral Afriku, konkrétne Tunisko, kde sme okrem iného varili typické tamojšie jedlá vrátane ťavieho kuskusu.

Nastal pre vás už koniec filmovania, či je to len prestávka pri aktuálnom oživení skupiny O.B.D? 
Koniec filmovania si nepripúšťam. Určite sa k nemu rád niekedy vrátim, ak sa naskytne správna príležitosť. Prestávka hudobnej tvorbe u mňa v podstate ani nebola, lebo som sa venoval okrem vlastnej tvorby aj producentstvu rôznych známych interpretov a v roku 2006 sme nahrali ďalšiu platňu s O.B.D. s názvom 7 a pol, teda po sedem a pol roku.

Vo svojom zrelom veku ste sa rozhodli študovať na vysokej škole. Prečo študujete to, čo so možno mnohí môžu myslieť, že už dlhé roky aj s radosťou robíte, teda všetko, čo súvisí s kulúrou? Čo to vlastne študujete a čoho sa potom od vás po vyštudovaní môžeme dočkať?

Študujem muzeológiu a kultúrne dedičstvo, popri tom navštevujem aj katedru muzikológie pod vedením profesorkou Yvetou Kajanovou a hlavne mi štúdium robí radosť pod takými pedagógmi ako sú pán Luboš Kačírek a pán profesor, vedúci katedry Pavol Tišliar. Keď boh dá a doštudujem, chcem sa venovať hudobnému múzejníctvu

Netajíte sa úctou k našim národným tradíciám, pričom je zjavné, že to nie sú pre vás len prázdne slová a frázy. V čom je pre vás naša kultúra, tradície, ale aj výnimočné osobnosti ako Štúr či Štefánik tým inšpiratívnym zdrojom?

Na Panskej ulici v Bratislave, kde je aj pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra, sa kedysi nachádzal jeho byt. Urobil si v ňom redakciu, veď okrem iného bol aj zakladateľ vašich novín. Lajko, ak so ho môžeme takto familiárne prisvojiť, bol rebel, čo mi je i ako rockerovi sympatické. Stál si za svojím názorom a stal sa poslancom v uhorskom sneme za mesto Zvolen. Oceňujme jeho tvrdohlavosť a cieľavedomosť v boji za náš jazyk, za svojbytnosť, ktorú mi už v našom súčasnom parlamente nevidíme. Sú tam už iba prázdne frázy a naháňanie peňazí. Na ľuďoch už tam nikomu nezáleží. Štúr bol aj skvelý rečník, od neho by sme sa nikdy nedočkali toho, čo počúvame a čítame teraz v médiách. Pre Štefánika platí v podstate to isté. Sú to inšpiračné zdroje, na ktoré musíme byť hrdí a máme sa od nich čo učiť.

Foto zdroj: NN

(iri)