Tichá noc, vianočné pohľadnice, betlehemy – tradičné súčasti Vianoc

Tichá noc, vianočné pohľadnice, betlehemy – tradičné súčasti Vianoc

Tichá noc je pieseň, ktorá patrí k najznámejším hudobným symbolom  Vianoc na celom svete. Text napísal Joseph Mohr v roku 1816, duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau. 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista z Oberndorfu Franz Xaver Gruber a ešte v ten deň odznela na polnočnej omši. Po obrovskom úspechu bola postupne preložená do ďalších jazykov a dodnes je už neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov na celej našej planéte.

Posielate vianočné pohľadnice? Zvyk posielať priateľom alebo známym pri príležitosti vianočných sviatkov vianočné pozdravy je, našťastie, stále nažive, hoci je doba internetu, mailov či sociálnych sietí. Predsa len, vybrať, kúpiť či vyrobiť pohľadnicu je osobnejšie, rovnako ako napísať text. Tiež je to časovo náročnejšie, ale tým aj preukázateľne citovejšie. Veď tak dokazujeme, že na adresáta myslíme a venujeme mu svoj čas a kus zo seba.

Posielanie pohľadníc pri príležitosti Vianoc má pôvod v talianskej Perugii. Nicolo Monte Mellini v roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a rozoslal svojim blízkym. Tento jeho nápad nasledovali ďalší a vianočné pozdravy sa začali vyrábať hromadne.

Stavanie betlehemov má tiež svoju históriu. Toto slovo pre zobrazenie Svätej rodiny pri narodení Krista je odvodené od názvu mesta Betlehem, kde sa Ježiš narodil. Betlehem je od hebrejského Beit Lechem, čiže Dom života či Dom chleba. Mesto bolo plné pekární a mlynárov, ku ktorým smerovali kroky tých, čo pokračovali cez púšť a potrebovali si doplniť zásoby.

Začiatky betlehemov by sme mohli datovať do 4. storočia n. l. , kedy do Ríma priniesli jasličky, aby ich pápež Libérius vysvätil. Prvá zmienka o skutočnom betleheme pochádza 13. storočia a jeho pôvodcom bol František z Assisi, ktorý postavil v talianskej jaskyni prvé živé jasličky s oslíkmi. Divadelným spôsobom chcel prerozprávať príbeh narodenia Ježiša a tento betlehem bol určený najmä deťom. O polnoci slúžil omšu a zvyk betlehemov sa rozšíril aj do ostatných kostolov a farností.

Na Slovensku sa „betlehemstvo“ začalo rozvíjať koncom 18. storočia. Betlehemy boli zväčša drevené, mali pevnú kompozíciu: jasličky s Ježiškom a Svätá rodina uprostred, vpravo tí, čo niesli dary a vľavo pastieri s ovečkami, nad jasličkami hviezda a anjel. Postupne sa výzdoba betlehemov zdokonaľovala. Slovensko sa môže pochváliť najväčšími pohyblivými betlehemami na svete, jeden sa nachádza v Rajeckej Lesnej a druhý, o niečo ešte väčší a momentálne najväčší na svete, je v Banskej Štiavnici.

(kat)

Foto zdroj: http://www.tikzilina.eu/pohyblivy-dreveny-slovensky-betlehem-/