Vladimír FERKO:  Zákon smotany  –  5. časť
Čítanie na pokračovanie

Vladimír FERKO: Zákon smotany – 5. časť

Autor: Vladimír Ferko
Zakon smotany

Motto: “Zákonite ako na mlieku vzniká smotana, v ľudskej spoločnosti vzniká spoločenská smotánka. Ich spoločný znak – plesnivieť začínajú vždy zvrchu…” (Vladimír Ferko)

Po celé stáročia je v radoch šľachty zreteľný diferenciačný proces, zjavne každá spoločenská vrstva, stav či trieda má naďalej tendenciu štrukturovať sa, spomedzi rovných sa vždy vyčleňujú – rovnejší, či prví medzi rovnými. V ruskom komunizme či v nemeckom nacizme hierarchicky najvyššie stáli členovia strany s najnižším číslom partajnej legitimácie. Recidívy týchto kritérií sme historicky nedávno zaznamenali v tzv. disidentskom hnutí a pri vzniku politických strán…

Až do vierolomného vpádu vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy, ktorý umožnili desiatky vlastizradcov, vytváranie tejto novej triedy prebiehalo spomalene, ako sadanie mlieka v studenej pivnici. Nomenklatúrne kádre majú síce moc, ale zatiaľ iba málo privilégií. Honba za majetkom, titulmi, metálmi, umeleckými dielami je ešte neznámym pojmom. Tajomník ÚV pre kultúru ešte chodil desiatovať držkovú do blízkej krčmy s ostatným plebsom a Karol Bacílek (1896-l974) český miestodržiteľ na Slovensku (prvý tajomník ÚV KSS) aj po vymenovaní za generála (!) pravidelne cestovával na zasadnutia Ústredného výboru KSČ do Prahy obyčajným rýchlikom. Keď si zaslúžilý člen strany Ľudovít Benada (1899-1973), neskorší predseda SNR, dovolil kúpiť chatrný domčúrik pod Slavínom v Bratislave za štyridsaťtisíc korún, bol to eticky bezprecedentný prípad, ktorý riešila vtedajšia najvyššia vrchnosť. Na Benadu sa znieslo partajné hromobitie, napokon len jeho zásluhy a metále (Rad SNP I. triedy, Čsl. vojnový kríž, Rad  republiky a i.) spôsobili, že vyfasoval iba stranícky trest.

Po tragickom auguste 1968 nastal na politickom nebi definitívny slnovrat, začalo sa rýchle vyjasňovanie, už nič nebolo ako prv. Členovia partokracie mizli z telefónnych zoznamov, príkazy sa prestali dávať písomne, tajné kontá na Západe začali prudko narastať, padli aj posledné zábrany proti drancovaniu “tejto krajiny”, ktorú čoraz viac považovali za svoje osobné vlastníctvo.

O následné, priam tektonické preskupovanie síl sa príčinlivo postarali centrálne komitéty, špinavú prácu urobili besniace preverovacie komisie a kohorty normalizátorov. Drasticky a bez ohľadu na záujmy národa či štátu prevalcovali spoločnosť, nekompromisne z nej odstránili predovšetkým ľudí, ktorí si uchovali schopnosť kriticky myslieť, a tak pripravili pôdu na rýchle dotvorenie partokracie, novodobej kvázi šľachty, ktorej programom sa stal sladký život v  komunistickom raji. Ulamovanie (novinárskych) tykadiel, odstavovanie múdrejších, vyznamenávanie núl… Novodobí grófi odhodili idey a skromnosť starých boľševikov, výmyselne začali využívať rozsiahle výsady, bezpečnosť života a majetku, chamtivo sa vrhli na honobenie funkcií, hodností, titulov, vyznamenaní sa, obrazov, starožitností, cieľavedome dotvárali sústavu zlata, privilégií pokrývajúcich všetky oblasti života.

Mali svoje zákony, svoje rekreačné sídla, svoje zdravotníctvo, svoje zásobovanie, svoju dopravu, svoju edíciu – v NDR nazývanú Mussreihe – knihy, ktoré pre „politický záujem“ museli vyjsť, svoj diskrétny trinásty plat (známe obálky), ba aj svoje „šmajchelkabinety“, no a, pravdaže, od Ašu po Poloniny, poľovné revíry od Berlína po Kamčatku (tí najvyšší), lebo šľachta odjakživa uctievala bohyňu lovu Dianu.

„Tajomným hradom v Karpatoch“ sa stala Biela skala pri Modre. Okrem príslušného komfortu ho obklopoval súkromný poľovný revír (1878 ha). Partajní činovníci, ktorí sa lietadlom (aj dnes zvaným špeciál) vracali v piatok z Prahy, tam trávievali víkendy. V neďalekej Častej bolo stredisko pre aparátnikov okresného rangu, aj do toho sa radový smrteľník dostal iba ako remeselník či „čierna huba“. Súčasťou týchto zariadení boli dobre zásobované obchody, v ktorých bolo možno dostať nedostatkové tovary z dovozu, príležitostne aj čerstvé jahody z Izraela.

Hotel Donbas v Tatranskej Lomnici bol určený pre krajských aparátnikov. Do tejto sústavy privilegovaných a strážených rekreačných zariadení patril i podnik Strečno a špičkové zariadenia na Javorine, objekt komfortne vybavený. K dispozícii mali bazén s filtrovanou vyhrievanou vodou, sauny a červený salónik. Zariadenia na Javorine, vrátane dvoch budov určených pre prezidenta a jeho hosťa, boli prístupné výhradne najvyššej partajnej špičke – členom ústredného výboru. V Starom Smokovci patrilo červenej šľachte palisádami ohradené rekreačné zariadenie Fučík. Všetky podniky tejto fajty boli oplotené, (podobne ako partajné i komsomolské Peredelkino pod Moskvou). Javorinu vo dne v noci strážila bezpečnostná jednotka, ktorej velil – major! Podobné rekreačné zariadenia boli vo všetkých krajoch Slovenska.

Foto zdroj: http://www.rainews.it/dl/rainews/articoli/Andrei-nipote-del-leader-sovietico-Leonid-Brezhnev-si-candida-come-capolista-del-PCUS-b3785a95-43af-4dd0-9fb4-bcbe76558dff.html

(Pokračovanie…)

10. apríla 2017
Kalendár
január 2018
Po Ut St Št Pi So Ne
« dec    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031  
Počasie

img

O nás

Email : info@narodnenoviny.sk
Adresa :
BUM Media spol. s r.o.
Šamorínska 10
821 06 Bratislava

Kontakt

Národné noviny