Všeslovanská hymna – HEJ SLOVANIA

Všeslovanská hymna – HEJ SLOVANIA

Pieseň napísal slovenský evanjelický kňaz, básnik a historik Samuel Tomášik, rodák z obce Jelšavská Teplica dnes známa ako Gemerské Teplice v okrese Revúca. Vnuknutie napísať ju dostal pri svojej návšteve Prahy v roku 1834, počas ktorej v uliciach omnoho častejšie počul nemčinu ako češtinu. Pobúrený týmto zážitkom, vytvoril jej prvú (pozn. autora oficiálnu) verziu pod názvom Hej, Slováci. Až neskôr Tomášik zahrnul do jej znenia všetkých Slovanov.

Vďaka tomu a v tej dobe silnejúcej idey „panslavizmu“, sa neskôr vo viacerých slovanských jazykoch stala rýchlo populárnou pod názvom Hej, Slovania. Šírila sa predovšetkým v slovanských krajinách, spútaných vládou rakúskej monarchie, kde bola masovo vydávaná v časopisoch i kalendároch.

 Často ju spievali na politických zjazdoch a na Prvom Všeslovanskom zjazde v Prahe v roku 1848, sa dokonca stala hymnou všeslovanského hnutia. Melódia je odvodená od piesne Mazurek Dąbrowskiego, ktorá vznikla v Taliansku v roku 1797, a prijala ju jednotka poľských zahraničných legionárov. V roku 1927 bola schválená Sejmom pod týmto názvom  ako štátna hymna, tradičná ľudová pieseň „Jeszcze Polska nie zginęła“ („Ešte Poľsko nezhynulo“). Tá je ale v porovnaní s Tomášikovou piesňou pomalšia a výrazne akcentovaná. Od roku 1939 bola hymnou „Slovenského štátu“. Neskôr bola prijatá za hymnu v Juhoslávií (1945) či Srbsku a Čiernej Hore (2003). Dnes sa už ako oficiálna hymna akéhokoľvek slovanského štátu nepoužíva.

 

Slovenská verzia:

Česká verzia:

Hej, Slovania – oficiálny text

Hej, Slovania, ešte naša slovanská reč žije,

Dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.

Žije, žije, duch slovanský, bude žiť naveky,

Hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky!

Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny,

Nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny;

I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete;

Boh je s nami: kto proti nám, toho Parom zmetie.

A nechže sa i nad nami hrozná búrka vznesie,

Skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie;

My stojíme stále pevne, ako múry hradné.

Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!

 

Foto zdroj:kleban.sk/wp-content/uploads/kleban_pavlisko_sloven

(ill)