100 rokov od VOSR – bol Lenin komunista, alebo buržuj v službách imperializmu?

100 rokov od VOSR – bol Lenin komunista, alebo buržuj v službách imperializmu?

Ľudia po štyridsiatke si možno pamätajú bývalé časy, ktorých súčasťou boli i povinné lampiónové sprievody, organizované pri príležitosti výročí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie vždy na jeseň v novembri (7.11.).

Tento mesiac bol nazývaný  aj Mesiac československo-sovietskeho priateľstva, v školách prebiehali besiedky, výstavy predmetov pripomínajúcich „veľkého sovietskeho brata“, rôzne sprievodné podujatia. Školáci nechápali, prečo októbrovú udalosť oslavujú v novembri a dodnes to nevedia mnohí z nich ani v dospelom veku.

Za to mohol 13-dňový rozdiel medzi gregoriánskym (prijatý v katolíckych krajinách) a juliánskym kalendárom (ponechaný pri pravoslávnych cirkevných slávnostiach, teda aj v Rusku). Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu odpálil výstrel z dela krížnika Aurora, ktorý kotvil na rieke Neva, 25. októbra 1917 (mimo územia Ruska 7. 11.).

Feudálne cárske Rusko s nekonečným zástupom hladujúcich mužikov, biednych a chudobných, zotročených a nespokojných pri pohľade na prepych ruskej šľachty, ešte viac vykorisťovaných kvôli vojne, ktorá brakovala cársku pokladňu, s umierajúcimi deťmi na podvýživu a choroby, bolo časovanou bombou, ktorá čakala na ruku, čo zapáli šnúru… Tou rukou sa stal Lenin.

Je vysoko pravdepodobné, že vznik revolúcie ovplyvnili udalosti prvej svetovej vojny. Tá vypukla vlastne už atentátom na rakúskeho následníka trónu Ferdinanda Srbmi v Sarajeve 28. júna 1914. Mesiac po tom Rakúsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Rusko sa zmobilizovalo k podpore Srbska 29. júna a už 1. augusta Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku. Francúzsko (3.8.) a Británia (4.8.) vyhlásili vojnu Nemecku.

Takýmto bleskurýchlym spádom tu bol prvý svetový konflikt. Jeho hlavnými aktérmi boli Centrálne mocnosti (Rakúsko a Nemecko) a Trio (Británia, Francúzsko, Rusko). Mnohé ďalšie krajiny boli vtiahnuté do vojny. Rusko sa stiahlo z tejto vojny následne po Veľkej októbrovej revolúcii v roku 1917 (VOSR).

Pri spomenutí tohto historického fenoménu okamžite vyvstane jedno meno: Vladimír Iľjič Lenin. Pôvodne V. I. Uľjanov  pred mnohými rokmi emigroval z Ruska, aby v tichosti švajčiarskeho Zurichu sníval o uskutočnení svojho zámeru – boľševického puču v roku 1917. Boľševizmus bolo hnutie či učenie blízke komunistickým princípom, ktoré vychádzalo z potrieb robotníkov a malo raziť myšlienky sociálnej demokracie a zaručovať najchudobnejším isté práva.

Ako rýchlo ukázala história, Lenin nielen sníval, ale i realizoval. A VOSR bola pre neho len medzikapitola na rozpútanie celosvetovej revolúcie s vedúcou úlohou a silou komunistickej strany. Pre víťazstvo „svojej veci“ sa neštítil ani bratať sa s kapitalistickými podnikateľmi, osobitne z Nemecka, Anglicka či Švajčiarska. Švajčiarsky exil zohral v jeho pláne historickú funkciu, končiac sa transportom Lenina cez Nemecko do Ruska. Do detailnejších historických kníh a kinematografie vošla táto preprava Lenina do Ruska, aby tam dokonal začatú revolúciu, ako „Vlak do Petrohradu“.

(kat)

Foto zdroj: https://www.bostonglobe.com/arts/books/2017/05/25/where-russian-revolution-went-wrong/zOUUQlEYYfBrKuvGetpZKP/story.html