Vizionári slovenskej slobody. Nový film Matice slovenskej o Štefánikovi a Slovákoch v prvom zahraničnom česko-slovenskom odboji

Nový hraný film, ktorý pripravila Matica slovenská v rámci série kultúrno-osvetových podujatí pri príležitosti 140. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika, uzrel svetlo sveta. Film zobrazuje osobnosti a deje prvého zahraničného česko-slovenského odboja, nevynímajúc jednu z jeho hlavných predstaviteľov – gen. M. R. Štefánika.

Scénar: JUDr. Marián Gešper; réžia: Bc. Marko Gajdoš; kamera, strih: Bc. Marko Gajdoš

„V roku 2020 sa pomyselne uzatvárajú storočnice, ktoré sú spojené s dejinnými procesmi prvej svetovej vojny, rozpadom rakúsko-uhorskej monarchie a vymanením Slovenska spod stáročnej maďarskej nadvlády. Tohtoročná posledná sa viaže predovšetkým k udalostiam podpísania Trianonskej zmluvy 4. júna 1920. V Trianone sa prvý raz v dejinách vytýčili vonkajšie hranice Slovenska, ktoré vystúpilo na scénu medzinárodnej politiky už ako právny subjekt. Nemenej dôležitou je aj storočnica príchodu posledných príslušníkov česko-slovenských légií na jeseň roku 1920, a tým aj ukončenie ich dramatického sibírskeho putovania. Stojí za zmienku, že z Ruska sa vrátili domov takmer dva roky po oficiálnom ukončení bojov prvej svetovej vojny.

O týchto dejinných prelomoch vie slovenská verejnosť málo, a ešte menej sa o nich učia deti v školách. O koľko skutočných dramatických príbehov je ochudobnená naša kolektívna historická národná pamäť? Pritom práve súradnice rokov 1914 – 1918 – 1920 boli mimoriadne dôležité v zápase o slovenskú budúcnosť. Definitívne zbohom „Veľkému Uhorsku“ nespadlo samo z neba, bolo vydreté a zaplatené krvou mnohých slovenských dobrovoľníkov. Jednu z rozhodujúcich úloh zohrali práve príslušníci dobrovoľných vojenských jednotiek prvého zahraničného česko-slovenského odboja predovšetkým vo Francúzsku, Rusku a Taliansku.

Väčšinu čs. legionárskych jednotiek tvorili Česi a Moravania. Slovákov bola výrazná menšina. Bol to výsledok dlhodobej a premyslenej maďarizácie, ktorá bola dôslednejšia než germanizácia Čechov v rakúskej časti dualistickej monarchie. Na druhej strane často sa slovenskí dobrovoľníci ukázali ako odhodlanejší bojovníci. Medzi zabudnuté slovenské legendy prvého zahraničného odboja bezpochyby patria aj bratia Dušan a Milan Hatalovci – národovci a dobrovoľníci v radoch česko-slovenského zahraničného vojska v Rusku.

Slováci môžu hovoriť o šťastí, že mali rodiny, ako boli Hatalovci. Práve prostredníctvom zamyslenia nad ich životmi symbolicky splácame dlh všetkým národoveckým rodom. Oni to boli, čo zápasili v nerovnom boji a napriek všetkému pokračovali v borbe za národné práva. V každodennom živote učili a povzbudzovali slovenských ľudí, udržiavali slovenskú kultúru a boli kronikármi pamäti národa.“

Zdroj TV Matica