Brusel chce krotiť Poľsko a Maďarsko

Brusel chce krotiť Poľsko a Maďarsko

Európska únia sa snaží prísť s odpoveďou Poľsku a Maďarsku. Obe krajiny zaviedli zákony, o ktorých sa Únia domnieva, že sú v rozpore so zásadou EÚ o právnom štáte. Znamená to, že na Varšavu aj Budapešť sa môžu vzťahovať sankcie v zmysle článku 7 zmluvy EÚ.

V decembri 2016 varovala Európska komisia (EK) Poľsko, aby sa vzdalo svojich hlasovacích práv v Európskej únii v prípade, ak poľská vláda nevráti kontroverzné ústavné zmeny Ústavnému súdu. Varšava kritiku o jej systémovom ohrození štátu odmieta.

Spor sa týka zmien v rámci poľského Ústavného súdu, ktoré sa uskutočnili v decembri roku 2015. Poľská vláda vtedy doplnila súd piatimi “politicky spriaznenými” sudcami spôsobom, v ktorom kritici vidia jeho legislatívne presadenie bez vačšej možnosti odporu.

Ďalšou zmenou je, že súd bude potrebovať na uplatnenie ústavných zmien dvojtretinovú väčšinu namiesto jednoduchej. Minimálny počet sudcov potrebných na prijatie rozhodnutia sa tiež zvýšil z deviatich na trinásť, čo sťažuje uznášaniaschopnosť súdu.

Vyhrážkou sa EÚ odvoláva na článok 7 zmluvy Európskej únie (EÚ). V článku sa píše: “Rada (Európska rada – pozn. red.) môže kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o  pozastavení určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv pre príslušný členský  štát, vrátane hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu na   zasadnutiach Rady.” Článok 7 zatiaľ nebol ešte nikdy uplatnený voči nijakej členskej krajine EÚ.

Európska rada neformálne nazývaná aj Samit EÚ je jednou z inštitúcii Európskej únie. Určuje celkové politické smerovanie a priority EÚ. Nie je jednou zo zákonodarných inštitúcií Únie, preto nerokuje o jej právnych predpisoch, ani ich neprijíma. Stanovuje však politický program EÚ, tradične prijímaním „záverov“ na zasadnutiach Európskej rady, v ktorých sa identifikujú problematické otázky a opatrenia, ktoré sa majú prijať. Jej súčasným predsedom je Donald Tusk.

V Maďarsku zas tamojšia vláda schválila sériu zákonov, ktoré by mohli prinútiť Stredoeurópsku univerzitu (CEU) financovanú americkým miliardárom Georgeom Sorosom odísť z krajiny. Soros je hlasný kritik maďarského premiéra Viktor Orbána.

Ten prijaté opatrenia obhajuje z dôvodu “stále silnejších aktivit medzinárodných organizácií a skrytým zahraničným pokusom ovplyvňovať situáciu v krajine.” Sorosa Orbán obviňuje z toho, že sa “snaží dostať do Európy státisíce prisťahovalcov,” ako aj z iných jeho aktivít, ktoré podľa jeho názoru “oslabujú národné štáty”.

Poľsko aj Maďarsko sa s Bruselom sporia aj v otázkach utečeneckej krízy. Ani jedna z krajín nie je ochotná podieľať sa na povinnom programe na presídľovanie utečencov. Varšavu a Budapešť v tejto otázke podporuje niekoľko ďalších členských štátov EÚ. Znamená to, že akákoľvek akcia, ktorá by súvisela so sankciami by sa pravdepodobne stretla so silnou opozíciou.

 

Článok britského denníka The Times vo svojom vydaní 4. apríla uviedol, že diplomatické zdroje z prostredia EÚ tvrdia, že Nemecko, Francúzsko a ďalších 21 krajín bloku sú pripravené dať v utečeneckej otázke Poľsku a Maďarsku ultimátum.

Štátny tajomník maďarského ministerstva spravodlivosti Pál Völner vtedy v reakcii uviedol, že to pokladá za snahu Bruselu vyvíjať nátlak na Súdny dvor Európskej únie, pred nadchádzajúcim konaním, v ktorom sa Maďarsko, Slovensko a Poľsko budú snažiť o zrušenie utečeneckých kvót.

Foto zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/462562/madarska-vlada-sorosovu-univerzitu-nezatvorime-ak-dojde-k-dohode-s-usa/

(tom)