Národné noviny ponúkajú rubriku Čítanie na pokračovanie

Národné noviny ponúkajú rubriku Čítanie na pokračovanie

Vážení čitatelia a priaznivci nášho portálu,

 

tak, ako postupne budujeme jednotlivé rubriky v oblasti spravodajstva i publicistiky, chcem Vám ponúknuť aj určitú pridanú hodnotu, ktorou je práve sa formujúca rubrika Čítanie na pokračovanie. Chcem Vám v nej ponúknuť hodnotné literárne diela, ktoré s dovolením autora alebo jeho dedičov smieme postupne publikovať rozdelené na kratšie literárne útvary. Prvým z týchto diel bude od pondelka 3. apríla ukážkové dielo slovenskej esejistiky, ktoré nám ponúkol Andrej Ferko, vedec a literát, syn známeho, žiaľ už nebohého autora Vladimíra Ferka. Od pondelka 3. 4. 2017 sa k Vám teda dostanú na našom portáli zásadné časti knihy

Vladimír Ferko: Zákon smotany

 

O autorovi

Narodil sa 10. augusta 1925 vo Veľkom Rovnom. Po skončení meštianskej školy prešiel viacerými robotníckymi zamestnaniami. V roku 1949 sa stal redaktorom denníka Smena a zároveň študoval popri zamestnaní. Zmaturoval v roku 1954 na gymnáziu v Bratislave, vysokoškolské štúdium žurnalistiky absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1958). V rokoch 1965 – 1969 bol redaktorom týždenníka Predvoj, neskôr Nového slova. Za reportáže a publicistické články publikované v roku 1968 nemohol v nasledujúcich rokoch normalizácie publikovať pod vlastným menom. Používal viaceré pseudonymy, najčastejšie Andrej Kadák. Vrátil sa pracovať do denníka Smena, kde viedol jej týždennú prílohu Smena na nedeľu. Roku 1985 odišiel do dôchodku. Od roku 1989 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Zomrel 24. októbra 2002 v Bratislave.

V roku 2 000 siahol Vladimír Ferko aj k žánru eseje. Kniha Zákon smotany je súborom esejí, v ktorých sa dotýka predtým tabuizovaných či zámerne obchádzaných tém súžitia rôznych etník žijúcich v historicky exponovanom stredoeurópskom priestore. Po tridsiatich rokoch kultivovania a inovovania žánru literatúry faktu je Vladimír Ferko dnes považovaný za jeho klasika. O vklade, ktorý do rozvoja tohto žánru priniesol, svedčí aj to, že sa stal na Slovensku prvým nositeľom ceny Egona Ervína Kischa, ktorá mu bola udelená v roku 1993 za celoživotný prínos v oblasti literatúry faktu.

Autor o sebe:

Sudičky mi zrejme ku genetickému venu pridali zvedavosť, drotári zasa boli príkladom nebojácnosti a odvahy. A navyše, odmalička ma priam fascinovala panoráma hôr okolo rodnej dediny s jediným úzkym výhľadom na Strážovské vrchy, za ktorými sa modreli obrysy Malej Fatry. Konfigurácia terénu ako priama výzva: čo sú to za vrchy, aké bralá sa nad nimi belejú? A v miestnej knižnici knihy o cestovateľoch, moreplavcoch a dobyvateľoch Afriky i polárnych oblastí. Takže keď som v roku 1957 držal v ruke Zvláštny cestovný pas s pečiatkou Všechny státy světa a zpět, cítil som, že sa mi plní jeden z chlapčenských snov. Súbežne som poznával a objavoval Slovensko a zároveň som si uvedomoval, že nie je pupkom sveta, učil som sa ho vnímať v správnych dimenziách.

(iri)