Čo zvyčajne mávame podľa tradícií počas Veľkonočných sviatkov na stole

Čo zvyčajne mávame podľa tradícií počas Veľkonočných sviatkov na stole

Prvá nedeľa po prvom splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti – to je určenie pohyblivého a zároveň  najväčšieho kresťanského sviatku Veľkej noci. Preberanie ľudových rituálov a kresťanskej liturgie je v našom kultúrnom prostredí silne prepojené. Okrem slovanských zvykov a tradícií obyvateľov stredoeurópskeho regiónu sú aj u nás predobrazom Veľkej noci starožidovské  jarné sviatky – Pésach, pri ktorých sa obradne jedli jahňatá a nekvasený chlieb. To všetko je však v súčasnosti často zatienené nehoráznym systémom nákupov do zásoby a zbytočného i nezdravého konzumizmu…

V mnohých dedinách gazdinky na Bielu sobotu pripravujú koše, do ktorých ukladajú rôzne jedlá, predovšetkým šunku, klobásy, koláče, vajíčka a v neposlednom rade chlieb a soľ. V predvečer alebo ráno na Vzkriesenie ich odnesú do kostola, dajú posvätiť a jedia ich ako obradné veľkonočné jedlo.

Okrem vajíčok, ktoré azda vo všetkých euroázijských krajinách symbolizujú plodnosť, kolobeh a kontinuitu života, patrí na veľkonočný stôl pečené jahňa alebo kozľa pripomínajúce nevinnú obeť Ježiša Krista – Baránka Božieho. V niektorých regiónoch je „baránok“ koláč v jeho forme.  Po dlhom pôste je však najväčší záujem o mäsité jedlá, najmä o údenú šunku šoudru a domáce klobásy.

Charakteristickým jedlom v niektorých slovenských regiónoch je pokrm pripravený zo žemlí, údeného mäsa a vajec pod názvom pečka, stratené kura, veľkonočná baba, ktoré sa upečie v pekáči a podáva sa s cviklou a nastrúhaným chrenom. Pre východné Slovensko je typickým jedlom syrec alebo žolta hrudka, pripravené z mlieka a vajec a vytvarované do podoby veľkého žltého vajíčka. Krája sa ako chlieb a podáva sa k varenej údenej šunke. Keďže v pravoslávnych rodinách je pôst omnoho prísnejší ako v katolíckych a nejedia počas neho ani mlieko či tvaroh je takáto výdatná pochúťka vítaná.

K veľkonočným sviatkom patria, samozrejme, koláče rôznych tvarov a názvov. Typickým veľkonočným koláčom je paska – veľký, pletencami a kresťanskými symbolmi zdobený koláč, ktorý sa na Vzkriesenie dáva posvätiť. Obradu svätenia sa zúčastňuje celá dedina a ide v neposlednom rade aj o spoločenskú udalosť.

Novším jedlom, ktoré sa rozšírilo na Slovensku najmä v mestách, je zajac. Vzhľadom na svoju plodnosť bol kedysi kultovým zvieraťom, starí Slovania však považovali za symboly plodnosti aj dnes už vymreté tury (od toho názvy okolo Turca, sviatok Turíce…)

Pred spoločným veľkonočným hodovaním sa stôl prikryl čistým obrusom a rozložili sa naň všetky posvätené jedlá. Gazda – hlava rodiny – rozdal najskôr varené vajíčka a hostina sa mohla začať. Všetci sa mali predovšetkým dobre najesť v nádeji, že budú sýti po celý rok.

Posvätením jedlám pripisovali ľudia magickú moc, zvyšky sa odkladali. Škrupiny z vajec a omrvinky z koláčov  sa zaorávali do prv ej brázdy na poli, masť vzniknutá pri varení šunky sa odkladala na liečenie rán, mala chrániť aj pred hadím uštipnutím. Veľmi starým zvykom bolo nosiť kúsky veľkonočných jedál na hroby príbuzným, aby si ich ľudia naklonili v dôležitých obdobiach poľnohospodárskeho roka. Zvyk nosiť jedlá na hroby a hodovať na nich sa pripisuje najmä pravoslávnym veriacim.

V súčasnosti sa zmenil nielen jedálniček na Veľkú noc, zvyky sa uchovávajú už len v niektorých regiónoch a význam Vzkriesenia pre mnohých znamená len pár voľných dní navyše a možnosť jarnej lyžovačky. Posolstvo sa pre mnohých kamsi vytratilo…

(iri)

Foto zdroj: http://www.baltana.com/holidays/easter-bunny-hd-wallpaper-12151.html