Cudzinec o delení Česko-Slovenska: dvaja mladí bratia dospeli, každý chcel mať vlastný byt

Cudzinec o delení Česko-Slovenska: dvaja mladí bratia dospeli, každý chcel mať vlastný byt

Ešte aj dnes na rozdelenie Česko-Slovenska a vznik samostatného Slovenska u nás panujú odlišné názory. A čo si o tom myslia cudzinci žijúci na Slovensku? Bol to, podľa nich, správny alebo nesprávny krok? Svoj názor nám prezradil Jegenij z Ruska, ktorý práve  tých 25 rokov žije na Slovensku…

Prišli ste na Slovensko „včas“ a tieto udalosti ste zažili takpovediac na vlastnej koži…

Moja manželka je Slovenska a presťahoval som sa sem z rodinných dôvodov – iba pár mesiacov pred rozdelením ČSFR. Vtedy v Rusku väčšina médií rozdelenie CSFR brala ako hotovú vec, uvádzali, že sú už všetky mosty spálené. Na Slovensku ma naopak viacerí presviedčali, že sa spoločný štát nerozpadne a Praha a Bratislava sa dohodnú. A bum! Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR. Potom mesiac trvalo „lúčenie sa“. Majetok spoločnej republiky však s hádkami delili ešte 7 rokov. Až v novembri  1999 premiéri Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman podpísali v Bratislave protokol o takzvanom nulovom riešení. A bolo po paráde.

Ako, podľa vás, pred štvrťstoročím brali Česi a Slováci tento rozchod?

Hlavné mesto bolo v Prahe, ktorá diktovala pravidla hry. Takže väčšina Čechov rozdelenie štátu brala, ako stratu značnej časti „svojho“ územia a sféry vplyvu. Časť Slovákov chcela samostatnosť a možnosť riešiť svoj osud vlastným rozumom. Navyše mnohí nemohli odpustiť Havlovi likvidáciu slovenského veľmi lukratívneho vojenského priemyslu. Obávali sa, že bude aj naďalej takto bačovať a premení Slovensko na banánovú republiku. Iná časť Slovákov chcela zachovať silný spoločný štát, obávala sa ekonomických a iných problémov. Preto logicky v Česku bolo viac zástancov zachovania spoločného štátu.

Zvolili si, podľa vás, politici správnu metódu rozdelenia ČSFR?

Určite nie. Podobné mimoriadne zásadné otázky majú sa riešiť ľudovým referendom. Ani v Prahe, ani v Bratislave sa o tom ani neuvažovalo. Bolo úplne jasné, že veľká väčšina občanov v Česku a na Slovensku by hlasovala za zachovanie spoločného štátu. Preto to poslanci narýchlo odklepli v českom a slovenskom parlamente a ľuďom predostreli hotovú vec: tu máte, občania, jedzte, čo sme pre vás navarili…

A ako to dnes berú obyvatelia Česka a Slovenska – zmenili svoj názor?

Ľudia už štvrťstoročie žijú v samostatných štátoch, zvykli si na to, a dnes už väčšina Čechov a Slovákov berie rozdelenie ČSFR pozitívne. Rozdelenie sa uskutočnilo pokojne a zachovali sa nadštandartne dobré vzťahy, na rozdiel od rozpadu, napríklad, ZSSR a Juhoslávie.

No a predsa, podľa vás, zo súčasnej pozície – bolo to dobre, že sa rozpadlo „manželstvo“ Čechov a Slovákov, alebo mali pokračovať v spoločnej ceste? 

Nebolo to manželstvo. V r. 1918 vznikla rodina Čechov a Slovákov a v jednej izbe bývalí maloletí Česi a Slováci. Po rokoch, prirodzene, dospeli, mali sa radi, ale predsa každý z nich už chcel mať vlastný dom alebo byt a zariadiť ho po svojom. Tak si postavili vlastné domy, ale napriek tomu by sa títo bratia mali zostať výnimočnými kamarátmi. Práve tým sa odlišuje rozpad ZSSR a Juhoslávie a rozdelenie ČSFR. Česi a Slováci boli bratia, bývali v jednej izbe  a dnes sú susedia a bývajú každý vo vlastnom dome. ZSSR a Juhoslávia boli také „športové mužstva“ zložené z viacerých hráčov: ZSSR bol, povedzme, futbalovým a Juhoslávia menším – basketbalovým tímom. Mužstva sa rozpadli a teraz si jednotliví hráči budujú vlastné tímy.

Česi a Slováci už majú vlastné štáty. Ale sú už v novom dome – v EÚ. Majú šancu spoločným úsilím zlepšiť život aj v dome zvanom Európska únia?

Európska únia to nie je rodinný dom, ale panelák. Na prízemí býva robotník, na prvom poschodí bankár, na iných poschodiach bývajú ďalší: inžinier, politik, sústružník, gynekológ, upratovačka, alkoholik, daňový podvodník a iní… No skúste tu urobiť poriadok! Je to oveľa ťažšie, ako v rodinnom dome, kde bývajú bratia, alebo aj dobrí susedia. Ale ak sa bratia budú pracovať spolu, ťahať za jeden povraz, majú šancu, že to zmenia k lepšiemu.

(pal)

Foto: pal pre NN