Horkýže slíže majú 25 rokov, veľké turné a nový album

Horkýže slíže majú 25 rokov, veľké turné a nový album

Šesť koncertov si kapela Horkýže slíže pripravila, aby na nich oslávila 25 rokov svojho šantenia na hudobnej scéne. Predskokanom bude skupina Zoči voči, v ktorej hrá aj syn člena Horkýže slíže, takže otec a syn s menom Juraj Štefánik na jednom pódiu, ale každý v inej zostave. O kapele Horkýže slíže, o aktuálnom turné, ale aj o inom sme sa vážne aj úsmevne pozhovárali s lídrom Kukom, alias Petrom Hrivňákom.

Keby ste mali stručne zhodnotiť štvrťstoročnicu kapely Horkýže slíže, čo vám dali a čo vzali tie roky?

Hlavne to ubehlo veľmi rýchlo. Dôležité je naplánovať si alebo vedieť, čo chcete robiť v sedemdesiatke a toto mi stále pomáha. Vymyslel som si “bižuteriéra“, kde je strýco, ktorý je bradatý, preto sa nemusím šetriť, môžem dávať koncerty naplno. Keď o ďalších 25 rokov budeme robiť rozhovor, ja budem o paličke a budem spokojný, lebo som si už na začiatku kariéry vymyslel, ako to bude vyzerať, keď budem dôchodca. To ma posúva, udržuje stále pri chuti.

A teraz by ste azda aj mohli stručne zhodnotiť tie uplynulé roky?…

Aha, ja som vôbec neodpovedal na otázku, že… Zo začiatku to bolo nepochopiteľné, potom prišiel veľký „boom“, aby som sa vyjadroval s dobou – vyhrávali sa kadejaké ceny, nasledovalo na chvíľu „down“, potom opätovný „boom“, teraz je to niekde tesne pod vrcholom. Hm?

Vaše turné v halách bude vraj veľké , čo všetko teda čaká návštevníkov?

Veľké pódiá, veľké svetlá, veľké všetko… To naše výročie si to zaslúži. Čaká vás kopec srandy, pesničiek, blbostí, prierez stariniek, ale aj novinky z aktuálneho albumu Pustite Karola.

Ide o konkrétneho Karola?

Áno, je to náš kamarát, ktorého v roku 2003 zatvorili na psychiatriu, vraj by ho mali pustiť, tak sa možno s ním na koncertoch stretnete…

Máte nejaké špeciálne požiadavky – niektoré hviezdy to zvyknú mať – ako majú byť vymaľované steny v šatni, akej farby uteráky, kvety na stole a podobne?

Ani nie, pretože sme niektoré požiadavky vyškrtali. Jeden z členov chcel plešatú a štrbavú do šatne, ale neprešlo to. Takže voda, káva, pohoda. Po dlhodobom účinkovaní v Česku sa tešíme na slovenských fanúšikov.

Existuje ešte tréma po toľkých rokoch?

Už nie, bola kedysi, ale potom sa niečo zlomilo, akoby zmizla, aj som ju hľadal chvíľu, lebo byť bez trémy – to nie je v pohode. Potom som sa začal tešiť, že ju nemám, ale zdravá tréma je celkom fajn, lebo keď jej niet, človek má pocit, že je veľká hviezda.

Ste veľká hviezda?

Nie, necítim sa ako hviezda, ale už mi to povedali aj iní…

Uspieť v Česku je snom vari každého slovenského interpreta, ale nie
každého prijmú tak, ako vás. Skupina No Name vyhrala desiateho Slávika bez hraníc, vy ste na druhom mieste…

Česi milujú slovenčinu, aby som bol presnejší – „slovenštinu“. No ako zisťujem, mladšia generácia má značné problémy, keď debatujeme po koncertoch. Netušia, že „brnkátko“ je vlastne „trsátko“, tlačovka je tiskovka, no a slovenčina je pre nich taká mäkšia, rytmickejšia ako čeština. Starší rozumejú, mladší sa opýtajú.

Aký je rozdiel medzi českými a slovenskými fanúšičkami?

Neveľký. My sme stále Čechoslováci, to si mnohí neuvedomujú – bez ohľadu na hranice. Nech zdvihne ruku ten, kto nemá cez tri generácie rodinu v Čechách alebo naopak z Čiech na Slovensku. Prešiel by som celkovo na fanúšikov – Česi sú tolerantnejší, čo má nevýhodu, lebo neskritizujú priamočiaro, niekedy až surovo ako Slováci, ktorí ťa nútia viac na sebe pracovať.

Vy a Vianoce…

Vianoce sú deti. Moji synovia majú 14 a 11 rokov, a keď počujem ako takí 20 až 25-roční hovoria o tom, ako nemajú radi Vianoce, poviem si, počkaj, keď budeš mať vlastné deti, inak budeš hovoriť.

Veria tie vaše ešte na Ježiška?

Už neverili, ale mám malých dvoch synovcov, tak aj moje deti sa zase začali tváriť, že veria. Dokonca jeden synovec je predškolák a ten aj píše listy Ježiškovi.

Štedrovečerná večera. Čo nájdeme u Hrivňákovcov na stole?

Klasika – oblátky s medom, šošovicu, ryby, šalát. Rybacia polievka musí byť.

Čo by ste si želali pod stromček?

Ešte som o tom nerozmýšľal, ale napíšem Ježiškovi.

Foto: autorka pre NN

(olv)