Jazykové okienko: Kto maže, ide

Jazykové okienko: Kto maže, ide

Žiadnu inú aféru nemá tento národ radšej ako aféru korupčnú. Pri akej inej príležitosti sa lepšie oddávať kombinácii našich národných vlastností – závistlivosti a nefalšovanej radosti, keď susedovi zdochne koza… Slovo korupcia alebo úplatkárstvo či podplácanie, je pravda cudzie, teda prevzaté, a jeho etymológia je  dosť zaujímavá.

Pochádza z latinského podstatného mena corruptio, ktoré je od slovesa corrumpere; tieto slová síce znamenajú podplácanie, ale aj skazenie a skaziť, pričom tieto významy oboch slov sú pôvodné. Ich základom je sloveso rumpere= lámať. Takže lámať, čiže kaziť alebo uplácať. Morálne odsúdenie korupcie bolo teda prítomné už pri vzniku tohto slova. Čo mi prichodí zaujímavé pri pomyslení na tých, ktorí sa domnievajú, že keď nejaký jav morálne odsúdili, urobili mnoho na jeho odstránenie.

Neurobili skoro nič, hovoria nám dejiny pred tisícročiami morálne odsúdenej a stále prekvitajúcej korupcie. Áno, stále, nepretržite žijúcej korupcie. O jej stredovekej existencii máme dodnes správu v našom jazyku v podobe slangového zvratu „podmastiť niekoho“. Príslovie Kto maže, ten ide, vzťahované k úplatkárstvu síce naznačuje, akoby obrat podmastiť vznikol až s rozvojom strojárstva alebo azda automobilizmu, ale nie je to pravda.

To sa iba nevedelo, o aké mazanie tu pôvodne išlo. O toto: o pomazanie, ktoré kňazi robili palcom namočeným v svätenom oleji. Čo je úloha dosť dôležitá. A hoci ho museli robiť, niektorí s týmto aktom robili drahoty, vedomí si toho, akú hrôzu v stredovekých ľuďoch vzbudzuje myšlienka na odopretie tohto obradu. Takže si za pomazanie, za rýchlejšie pomazanie, za ochotnejšie pomazanie dávali platiť.

(ebu)