Jazykové okienko: Nedbalosť nie je svetovosť

Jazykové okienko: Nedbalosť nie je svetovosť

S prekvapením som zistila, že ľudia na Slovensku sa v posledných rokoch prestali čudovať, nič ich už neprekvapí, nezarazí, ničím nie sú zhrození, znechutení, otrasení. Všetci sú jednoducho čímkoľvek hneď „šokovaní“.

Šokovaní sú vyjadreniami politikov, správami o povodniach a železničných nešťastiach, prepadmi bánk, pohľadom na zranených, dokonca aj cenami v obchodoch. Niektorí novinári, moderátori zrejme ani netušia, aký význam má toto slovo v slovníku lekára; iste by vám ani neuverili, že človek v šoku je v ohrození života: klesá mu krvný tlak, má zrýchlený, často až nehmatateľný tep. Šok je jednoducho akútne obehové zlyhanie, ktoré sa v prípade neliečenia končí väčšinou smrťou.

Slovník novinárov sa zdegeneroval na jediný výraz, prevzatý z angličtiny – to be shocked. Nikto sa ich nepýta, či šok bol traumatický, hemoragický, anafylaktický, kardiogénny, alebo septický. Možno spomínané „šoky“ súvisia s prepiatou emocionálnosťou (podaktorých) politikov, ktorá sa nápadne šíri ako morský príboj našou spoločnosťou. Ľudia si už prestali čokoľvek predstavovať, súdiac podľa otázok, ktoré kladú novinári každému, kto im za to stojí: žiaden z nich nie je zvedavý na predstavy respondenta, ale pýta sa hneď na jeho „vízie“.

Ja označujem svoj opis spomaľovania plynutia času  slovom predstava, podaktorí majú však aj o zbere komunálneho odpadu, či o výsledkoch prípravy na ďalšiu hokejovú sezónu, novom ekonomickom programe „vízie“. Žeby išlo o vizionárov, či kandidátov na svätorečenie?  Možno by na začiatok stačilo oprášiť základy materinského jazyka.

(ebu)