Je to ruský či ukrajinský Krym? Odkedy, ako a prečo?

Je to ruský či ukrajinský Krym? Odkedy, ako a prečo?

Udalosti posledných rokov upriamili pozornosť na známy polostrov Krym, ktorý „z ničoho nič“ prestal patriť Ukrajine a „presťahoval“ sa do Ruska. V nasledovnom menšom seriáli sa pokúsime vypátrať, prečo, ako a kedy sa ocitol v bývalom Rusku, ako „odplával“ do Ukrajiny a prečo sa zasa vrátil do Ruska.

Dnes sa budeme venovať starodávnej a novšej histórii Krymu, pokúsime sa na jeho území objaviť „ukrajinské stopy“ v starých časoch a zistiť, ako sa dostal do zostavy Ruska. Nebudeme blúdiť v časoch spred niekoľkých tisíc rokov, posvietime si na obdobia, o ktorých existujú rôzne dokumentárne potvrdenia, kroniky, listiny a iné zdroje.

Z antických zdrojov je známe, že 12 storočí pred n.l. na území Krymu žili Kimerijci, čo potvrdzujú aj antickí a stredovekí historici. V polovici VII. storočia pred n.l. ich čiastočne vytlačili Skýti, ktorí na stepnej časti polostrova vybudovali svoje osady. Najmä v VI . – V. storočí pred n.l. sa na pobrežie Krymu nasťahovali Gréci, ktorí vybudovali také mestá, ako napríklad, Panticapaeum, Bospor (súčasné mesto Kerč), Feodosia, Chersonézos (súčasný Sevastopoľ) a iné. V polovici I. storočia n.l. sa na Kryme usadili Rimania a Bosporské kráľovstvo sa podrobilo Rímu.

Skýtsky štát však na časti územia Krymu existoval až do druhej polovice III. storočia n.l. Kratšie obdobie tu „na hosťovaní“ boli aj Góti. V r. 370 Krym napadli Huni a zotrvali tam väčšinou v horských oblastiach až do VII. storočia. Na konci IV. storočia na polostrove zostalo už iba jedno antické mesto – Chersonézos. V 5. storočí Krym napadli Turkotatári, o sto rokov neskôr niekoľko vpádov uskutočnili aj kočovní Bulhari. Začiatkom VII. storočia si Krym medzi sebou rozdelilo Byzantsko a Chazarsko.

V deviatom storočí menšie územia na Kryme dobyli Pečenehovia a Maďari. Na začiatku X. storočia sa na tomto území odohralo niekoľko bitiek medzi ruskými a chazarskými vojskami. V r.oku 1223 Krym napadli tatársko-mongolské jednotky vojvodu Jebeho, ale onedlho ustúpili. V polovici 13. storočia sa  Krym podrobil Zlatej horde. Po rozpade Zlatej hordy v r. 1441 na Kryme vzniklo Krymské chánstvo a vytvoril sa tzv. krymsko-tatársky národ.

V lete 1475 Turci – Osmani, ktorí ešte predtým dobyli Konštantínopol a celé územie bývalej Byzantskej ríše, napadli Krym, dobyli všetky janovské pevnosti a grécke mestá. Presne tri storočia bol Krym súčasťou Osmanskej ríše.

Až rusko-turecká vojna r. 1768 – 1774 zrušila tureckú nadvládu. Rusko v tej vojne zvíťazilo a na základe Küçük Kaynarckej mierovej zmluvy Turecko „odstúpilo“ Krym Rusku – aj spolu s Kerčským prielivom. Počas ďalších rusko-tureckých vojen Rusko postupne dobylo viaceré územia na okolí. Tak sa Krym stal súčasťou Ruského impéria. Ruská cárovná Katarína II. podpísala 19. apríla 1783 oficiálny dekrét o pripojení Krymu k Rusku. Odvtedy Krym patril a patrí Rusku.

Ako vidíme, žiadne fakty o „ukrajinskom“ Kryme, alebo stopy Ukrajincov na Kryme sme neobjavili. Až do r. 1954 Krym patril Rusku, teda v polovici 50. rokov minulého storočia Sovietskemu zväzu, nástupnickou krajinou ktorého je Rusko. V r. 1954 Nikita Šruščov vlastným dekrétom „daroval“ Krym Ukrajinskej SSR, čo vlastne v rámci jednej krajiny nebol až taký veľký rozdiel. Lenže, keď sa ZSSR rozpadol, bola to už iné káva. O tom, ako a prečo sa Krym stal „ukrajinský“, a potom sa zasa vrátil do Ruska, si prečítajte zajtra.

(pal)

Foto: https://ru.espreso.tv/news/2017/11/14/the_new_york_times_ne_yzmenyt_kartu_na_kotoroy_krym_otnesly_k_rossyy