Ľudovít Štúr – národný hrdina zapadnutý prachom?

Ľudovít Štúr – národný hrdina zapadnutý prachom?

Pomaly každý deň si pripomíname „deň niečoho“. Taký, nejaký, onaký… Človek má pocit, že v kalendári  už ani nie je voľný dátum, ku ktorému by sa neviazalo nejaké označenie. Už len chýba Deň vymydlených hláv, či Deň boja proti počasiu… Akosi však poľahky zabúdame na tie dátumy, ktoré majú skutočnú hodnotu, lebo súvisia s niekým, kto tomuto národu zasvätil a obetoval svoj život. Takmer nikto si nespomenul, že nedávno, 28. októbra, bolo 202. výročie narodenia slovenského velikána Ľudovíta Štúra.

Kto to vlastne bol a čo okrem povinného učiva v škole pre nás tento muž s čudnou bradou znamená? Encyklopédie by nám začali sypať informácie o tom, že to bol jazykovedec, pedagóg, politik, kodifikátor slovenského spisovného jazyka, účastník Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849, vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia a najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v 19. storočí s dopadom jeho názorov a činnosti aj na nasledujúce storočie či súčasnosť.

Čím bol taký dôležitý? A bol vôbec? Darmo, ľudia rýchlo zabúdajú na hrdinov. Na tých, ktorí v krutých časoch absolútneho útlaku riskovali svoje postavenie,  majetok, súkromie, svoj život a bez váhania, vedomí si dôsledkov, ako ďalší Kristovia išli v ústrety stretu s mocou, ktorá ich mala zomlieť. A to iba preto, že nemohli ísť proti sebe a mlčať. Kto bol teda Ľudovít Štúr? Určite nie zbabelec. Určite nie chamtivec či karierista, ktorý by neváhal potopiť kohokoľvek len preto, aby si polepšil.

Bol to človek, ktorý napriek tomu, že videl nezdravé vlastnosti Slovákov (alkoholizmus, nevzdelanosť, hašterivosť), tento národ miloval. Až tak, že bol pripravený biť sa za jeho práva v Uhorskom sneme i vo Viedni u cisára aj za cenu, že sa stane nepohodlnou osobou. Ba čo viac – aj za cenu, že to Slováci možno ani neocenia.

Ostali po ňom Slovenské národné noviny, viac-menej tá istá spisovná slovenčina, pomenovanie jeho spolupútnikov štúrovcami, príbeh nenaplnenej lásky k Marii Pospíšilovej v Hradci Královém, či tej stratenej k Adele Ostrolúckej, konšpirátorské úvahy o najatom strelcovi a Štúrovom úmrtí na prestrelenú stehennú kosť počas preskakovania priekopy, pamiatky rozsypané po celom Slovensku od múzea v Modre cez sochy v Levoči, Uhrovci, Trenčíne, alebo v Žiline, cez názvy ulíc Štúrova až po pamätné tabule, izby, pomníky… Rovnako Rád Ľudovíta Štúra udeľovaný prezidentom pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky či pomenovanie Štúrov salónik v bratislavskej starej budove Slovenskej národnej rady.

Spomeňte si, Slováci, zapáľte sviečku aj tomuto nášmu hrdinovi, a aj ostatným – symbolicky – aspoň v srdciach…

Foto zdroj:http://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/news/vyzva-spolku-slovenskych-spisovatelov-k-roku-ludovita-stura-genius-naroda-a-europy/

(kat)