Magické slovanské obrady na konci pôstu pred Veľkou nocou

Magické slovanské obrady na konci pôstu pred Veľkou nocou

Pôst sa skončí o pár dní. Okrem odopierania si radostí, či už spojených s jedlom, alebo inými pôžitkami, je najmä duchovnou prípravou na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Slovenské aj slovanské tradície však sprevádzajú aj magické úkony a zaklínania obostreté tajomstvom.

Na Kvetnú nedeľu sa jedli cestoviny sypané makom, ktorý symbolizoval množstvo, teda bohatú úrodu. Jedávali sa aj strukoviny, pretože sa dali skladovať celú zimu, ale i preto, aby bolo rovnako veľa úrody, ako je zrniek v strukoch.

Pred Veľkou nocou bol významným dňom Zelený štvrtok spojený s kultom vody. Ľudia sa chodili kúpať do potoka – tečúca voda mala liečiť rôzne neduhy, dokonca pehavým dievkam mali pehy zmiznúť. Keď sa „zaviazali“ zvony na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša, chodili po dedinách chlapci s rapkáčmi a vyháňali nečisté sily. Do zeme bolo treba sadiť to, čo sa z kvetov „viaže“ do plodov – mak, hrach, bôb, tekvicu, uhorky. K Zelenému štvrtku sa viaže aj tradícia varenia zelených jedál z mladej žihľavy, šťaveľa, špenátu, medvedieho cesnaku.

Veľký piatok dal maslu, ktoré sa v tento deň zmútilo, magické vlastnosti, odkladalo sa na liečenie ľudí i zvierat. Keď šiel gazda prvý raz siať na pole, potrel si ním ruky, aby bolo zrno hladké a čisté ako maslo.

Magickú moc obdobia pred Veľkou nocou využívali vydajachtivé dievčatá, ktoré sa ešte pred východom slnka postavili do ľadového potoka a odriekali básne, ktoré im mali pričarovať vytúženého mládenca – …“aby za mnou pospiechali všetci mládenci, všetci vdovci, horní, dolní aj prezpolní“.

Biela sobota bola v znamení príprav na Vzkriesenie. Všade sa varilo, pieklo, všetko rozvoniavalo, pôst však ešte platil. Starým zvykom bolo zapaľovanie „nového ohňa“ pomocou kremeňa a práchna. Zapaľovali sa ním aj kostolné sviečky a olejové kahance v domácnostiach. Starý olej sa z nich vylial a spálil pri kostole. Tento obrad nazývali pálenie Judáša. Uhlíky, ktoré pri ňom vznikli, mali chrániť pred požiarom a dávali sa – pochopiteľne, už vychladnuté – na povaly domov. Popolom sa sypali aj hriadky kapusty, vraj aby ich nežrali húsenice.

Ťažko povedať, či mali tieto magické úkony aj reálny základ a účinok, možno sypanie popolom skutočne priesadám kapusty prospeli, no kotúľanie okrúhleho koláča na Bielu sobotu po poli prospelo najskôr iba hospodárovi – pre pokoj vlastnej duše, keď zariekal svoje polia.

V mnohých slovenských domácnostiach je ešte i dnes zvykom, že počas Bielej soboty sa pripravujú do košíkov jedlá ako šunka, klobásky, koláče, vajíčka, chlieb, soľ. Tie sa v podvečer alebo na druhý deň ráno nesú do kostola a nechávajú sa od kňaza posvätiť. V kresťanských rodinách sa Veľkonočnú nedeľu jedia ako obradné veľkonočné pohostenie, ktorým sa končí štyridsať dňový veľký pôst.

(iri)

Foto zdroj: http://www.recepty.mozessavydavat.sk/recept/370-velkonocny-tvarohovy-baranok