Martin Sarvaš: Ľudia sa najviac bavia pri slovenských pesničkách, lebo im rozumejú

Martin Sarvaš: Ľudia sa najviac bavia pri slovenských pesničkách, lebo im rozumejú

Absolvent Slovenskej vysokej školy technickej sa na slovenskom textárskom nebi usadil tak stabilne, že dnes bez preháňania môžeme konštatovať, že natrvalo ovplyvnil vývoj slovenskej populárnej, hlavne rockovej, ale i muzikálovej scény. Jeho meno sa najčastejšie spája so skupinou Tublatanka a hoci nie vždy súhlasí so všetkými aktivitami Maťa Ďurindu, otextoval pre ňu aj piesne, ktorými si kapela na koncertoch spomína na zosnulých členov kapely Doda Dubána (Pieseň pre Doda) i Ďura Černého.

Verejnosti ste známy predovšetkým ako skvelý textár, spomeniete si ešte dnes na svoj prvý text? 

Áno, taký výraznejší bol text „Za plece ma chytá ruka zákona“ pre skupinu Halušky, v ktorej začínal zakladateľ Metalindy Peter Sámel. Prvý zverejnený, čiže nahratý text, bol text na pieseň „Kino Čas“ pre skupinu YPS.

Pieseň pre Doda:

https://www.youtube.com/watch?v=EUSo-IV8dMg

Približný počet, koľko ste ich napísali dodnes, dá sa to spočítať?

Vyše štyristo ich je, ale na SOZA mám registrovaných niečo cez tristo.

Na svojom konte máte okrem textov aj väčšie diela a možno mnohí netušia, že sú vaše, pochváľte sa…

Asi máte na mysli muzikály a spevohry, ktorým sa venujem. Začalo sa to Bátoryčkou, postupne pribudli František z Assisi, Čertice, Boyband, Aj muži majú svoje dni, Námestíčko, Sudcove starosti, Sluha dvoch šéfov a v súčasnosti sa na Novej scéne úspešne hrá muzikál Mamma Mia.

S kapelou Tublatanka vás spája nielen priateľstvo, ale aj veľa pracovných aktivít. Napriek tomu ste s iniciatívou Maťa Ďurindu ohľadom prikázaných percent hranosti slovenskej hudby v rádiovom éteri nesúhlasili. Ako vidíte túto kauzu dnes?

Dovolím si tvrdiť, že moje predpoklady sa potvrdili. Situáciu, že prídete do rádia na rozhovor a nemôžu vám pustiť vašu pesničku, lebo „playlist“ to nedovolí, žiadny zákon nezmení. Samotný verejnoprávny rozhlas si vypýtal výnimku, to nepotrebuje komentár. Naopak, niektoré komerčné stanice a rozumní ľudia v nich bez problémov dosahovali podiel 20 percent domácej tvorby už dávno predtým. Áno, dnes sa hrá viac domácej tvorby aspoň večer v blokoch, ale inak platí – zásadný osoh žiadny, škody na vzťahoch medzi médiami a tvorcami značné. Pre televízie toto opatrenie neplatí, a tak tam naďalej nie je žiadny klasický hudobný ani hudobno-zábavný program s pôvodnou tvorbou, aký môžeme vidieť u všetkých susedov. Navyše, Maťo Ďurinda v tom zostal navonok sám, ostatní sa rozumne  stiahli do úzadia, takže rádiá si ho zosobnili ako strojcu tohto opatrenia a prestali ho hrať, no a ja dostávam menej peňazí. Ľudia mu cez internet nadávajú vrátane muzikantov, lebo nehrajú ani ich.

Spomienka na Ďura Černého:

https://www.youtube.com/watch?v=axnkcJoilPI

Zaujímate sa o súčasnú textársku pospolitosť, čím je pre vás interesantná a naopak, čo sa vám na nej nepáči?

Pred časom ma oslovila Akadémia spevu Jaroslava Žiga, aby som viedol kurzy textovania. Vždy som niečo také chcel robiť a bolo príjemné podeliť sa s mladými muzikantmi o svoje skúsenosti. Rekapituloval som, čím som prešiel, kým som začal tvoriť ja – básne od Válka, ktoré viem takmer všetky naspamäť, lebo som ich rád recitoval, množstvo kníh, ktoré som prečítal, ľudové piesne, ktoré sme spievali pod viechou – to všetko nás formovalo. Dnes textárske remeslo nahradila tvorba samotnými hudobníkmi na kolene počas nahrávania v štúdiu, vo vidine tantiémov. Interpreti tiež nezvládajú prechod z demo nahrávky v angličtine na slovenčinu. Snaha o umelú poetiku namiesto príbehovosti potom dokoná svoje. Výsledkom je nepočúvateľná produkcia s neprirodzenými prízvukmi bez jasného obsahu.

Slovenčina je v súčasnosti popretkávaná množstvom anglických výrazov, raperská scéna sa v textoch neštíti ani vulgarizmov. Patria tieto záležitosti do hudby, ktorú počúva mládež?

Kúpil som si a napočúval platne Majka Spirita a nezachytil som tam nič vulgárne ani nasilu drsné. Jeho posolstvo je inšpiratívne, tešil som sa. Raperov vo vulgarizmoch inak už predstihli stand up komedianti a slušná pravicová mládež, čo cez deň so stiahnutým chvostom zarába na hypotéku, sa váľa od rehotu. Angličtina je ďalším zlým dedičstvom súťaže Superstar – ten spev po anglicky je predsa tak „cool“ – neprekáža, že mám balkánsky prízvuk. Po slovensky znejú skladby zdanlivo tak zastaralo – lenže prečo sa ľudia lepšie zabavia pri tých slovenských pesničkách? Žeby preto, lebo im rozumejú?

Na Slovensku sa vytratili mnohé ankety, napríklad Slávik, Aurel, nie je vám to ľúto?

Slávik bola klasická divácka anketa, a bez ohľadu na jej kvalitu – to, že tu nie je, je anomália, aká nemá obdobu. Je to zle najmä pre divákov a poslucháčov. Tvorcom a interpretom tento stav zjavne vyhovuje, môžu formovať verejnú mienku na svoj obraz. Rovnako profesijné ceny sú už pevnou súčasťou hudobného priemyslu v okolitých krajinách. Aurel nahradil po roku 2000 ceny, ktoré sme ako Zväz autorov a interpretov organizovali od roku 1990. Spôsob, akým sa tá zmena udiala, ma napĺňa skôr zadosťučinením, že zo zlého úmyslu nemôže vzniknúť nikdy nič trvalé.

Čo nové chystáte na textárskom poli, na čo sa môžeme tešiť?

Ako textár vždy len reagujem na dopyt, nemám ani v zásuvke nič hotové a pripravené. Chcelo by to nejaké nové skladby pre skupinu Živá Voda a Paľa Horvátha, tak keď budú, rád to spracujem. Tublatanka a Citrón idú spolu na turné, má tam byť spoločná pesnička, tak som sa zapojil takpovediac do konkurzu na text, uvidím, ako uspejem.

(olv)

Foto: Anna Olvecká pre NN