Milovníci turistiky a regionálnej histórie z okresu Svidník budú po dvadsiaty šiesty raz kráčať 16. septembra chodníčkami rusínskeho buditeľa Alexandra Pavloviča.

Milovníci turistiky a regionálnej histórie z okresu Svidník budú po dvadsiaty šiesty raz kráčať 16. septembra chodníčkami rusínskeho buditeľa Alexandra Pavloviča.

Gréckokatolícky duchovný, básnik a osvietenec, na ktorého počesť sa pochod Svidník – Šarišské Čierne – Krásna Hora –   Makovica – Čierna Hora – Svidník uskutoční, prežil vo Svidníku takmer polovicu svojho života. Poslaním pochodu je prejaviť úctu k Alexandrovi Pavlovičovi. Narodil v obci Šarišské Čierne 19. septembra 1819.

Od polovice 19. storočia začali slovanské národy intenzívne bojovať o svoju nezávislosť. V rámci Rakúsko-Uhorska sa obrodenecké snahy Slovákov rozvíjali už niekoľko desaťročí. Etnikum žijúce na území dobového Zakarpatska teda logicky nadviazalo na snaženia osobností, ktoré dnes zahŕňame do termínu „štúrovská generácia“. Dominantnou ideou národného obrodenia slovanských národov bola idea slovanskej vzájomnosti – na rozdiel od aktivít haličských Ukrajincov, ktorých snaženia boli orientované čisto národne, zakarpatskí buditelia slovanskú vzájomnosť podporovali.

Veľký vplyv na tvorbu A. Pavloviča malo niekoľko výrazných osobností slovenskej literatúry – Ján Palárik, Jonáš Záborský, ale aj Andrej Sládkovič, ktorého Marínu prezentoval ukrajinskému etniku prekladom časti tejto veršovanej skladby. Poetický štýl A. Sládkoviča bol inšpiráciou aj pre niektoré lyrické diela rusínskeho buditeľa.

 

Foto zdroj:http://www.svidnik.sk/navstevnik/cestni-obcania/alexander-pavlovic/

(iri)