Náš reportér na ceste za krajanmi v Argentíne (3. časť)

Náš reportér na ceste za krajanmi v Argentíne (3. časť)

Kameraman a režisér Miroslav Bartoš, člen kolektívu autorov portálu NÁRODNÉ NOVINY, píše svoje postrehy z cesty po ďalekej Južnej Amerike.

Provincia Chaco (Čako) bola ďalším z mojich cieľov pri ceste za potomkami Slovákov žijúcich v Argentíne. Z Buenos Aires je vzdialená približne tisíc kilometrov. Od Paraguaja a najsevernejšej argentínskej provincie Formosa, ju oddeľuje druhá najväčšia juhoamerická rieka – Parana, po najväčšej veľrieke Amazonke. Z hľadiska mohutnosti prietoku vody má Parana prvenstvo.

Rieka priteká z brazílskych pralesov, so sebou nesie veľa hlušiny, a preto je prirodzene sfarbená do hneda. Parana pokračuje cez Chaco do delty pri Buenos Aires, kde sa spája s riekou Uruguaj. Z Chaca ju čaká ešte vyše tisíc kilometrov a pri Buenos Aires, na začiatku má šírku 70 a na konci, kde sa vlieva do Atlantiku, vyše 250 kilometrov. Pri hlavnom meste provincie Chaco, Resistencii, má Parana na šírku opticky vari aj šesť či až osem Dunajov koryta v Bratislave.
Názov Resistencia sa ujal v dôsledku toho, že tu Indiáni najdlhšie odolávali španielskym kolonizátorom – „resistencia“ – odolnosť. Svojho času som pre „paisanos“, čiže pre krajanov, ako ich oslovujem, v dobrej nálade vymyslel na motívy horehronskej: „Hore Hronom, dole Hronom, ja som Horehronka…“, slová: „Hore Parana, dole Parana, ja som Argentinos, a ja Paraguajka, budem Ti frajerka“. Pretože jeden náš tamojší paisanos, mladý Juan z mesta Saenz Peña, mi svojho času na kameru povedal, že v Chacu už nebola žiadna dievka, čo by stála za ženbu a preto odišiel hľadať do tristopäťdesiat kilometrov vzdialeného Paraguaja, a samozrejme, našiel!
Chaco leží v subtropickom pásme a bežne tu dozrievajú citrusy, mango, figy, niekde aj banány. Pestuje sa tu bavlna, sója, slnečnica, zvláštny druh prosa, sorgo, ktoré chutí rožnému statku. Keď vám ubiehajú nekonečné stovky a tisíce kilometrov krajiny, z autobusa si nemožno nevšimnúť kravy. Pasú sa takpovediac všade. Ide o plemená hovädzieho dobytka nie ako u nás, kravy v Argentíne pripomínajú africké plaché párnokopytníky, pretože sú schopné rýchlo utekať. Naostatok, dobre upečené hovädzie mäso z Argentíny – asádo, nemá dozaista nikde vo svete obdobu. Tamojšie kravičky na rozdiel od našich po celý rok žijú voľne, dýchajú čerstvý vzduch a pohyb je pre ne prirodzenou súčasťou života.

(bar)

Foto zdroj: od autora textu