November 1989 – Cesta k strate štrngajúcich kľúčov (1. časť)

November 1989 – Cesta k strate štrngajúcich kľúčov (1. časť)

Naplnili udalosti po 17. novembri 1989 naše očakávania a nádeje?

Začalo sa to spontánne 16. novembra 1989 v Bratislave, kde študenti vysokých škôl bez akýchkoľvek výtržností a provokácií spôsobne vytvorili živú reťaz cez celé centrum mesta až k úradu vlády. Stranícka moc na to vôbec nebola pripravená, nuž vari aj preto vtedy nepoužila silu voči pokojnej manifestácii za dodržiavanie študentských slobôd na Slovensku.

Potom na druhý deň, ako takmer každý rok, aj 17. novembra 1989 sa konal pochod študentov v Prahe pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Policajný kordón zastavil pochodujúcich študentov. Tí odmietali ustúpiť. Čo presne sa stalo, zakryla tma a chaos. Výsledok: použité vodné delo, vyše päťsto zranených, zvyšok sa ukryl v okolitých uličkách a v blízkych divadlách. Zásah, teda akcia vyvolala podľa pravidiel fyziky reakciu.

Na to, že nepokoje, ktoré neskôr vošli do dejín ako Deň boja za demokraciu a slobodu, no najskôr ako „Nežná revolúcia“ či spočiatku aj ako „Jeseň nádeje“, mali byť spontánne, išlo všetko ako dokonale zorganizovaná inscenácia podľa vopred pripravených scenárov. Pár dní po tejto udalosti vznikol zázračne rýchlo Koordinačný výbor slovenských vysokoškolákov (KVSV) a občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu (VPN) na Slovensku, v Čechách Občianske fórum (OF), plus ďalšie podobné odnože vrátane štrajkových výborov.

Vzápätí sa predstavili s hotovým programom a so svojimi presne sformulovanými požiadavkami, ako napríklad bod č. 3: Žiadame zaručiť nestrannosť súdov a prokuratúry a vytvoriť skutočný právny štát, či bod č. 12 Žiadame zaručiť rovnakú šancu pre všetkých pri voľbe a naplnení životnej dráhy… Chceme sociálnu spravodlivosť… Chceme vytvoriť rozvinutý, byrokratickými zásahmi nedeformovaný trh… (z Vyhlásenia VPN a KVSV zo dňa 25. a 26.11. 1989).

Ani nie o mesiac, 12.12. 1989 nastali zmeny vo Federálnom zhromaždení ČSSR v obsadení pozícií, ktorého predsedníctvo určilo termín prezidentských volieb na 29.12. V tento deň zvolili poslanci FZ ČSSR za prezidenta Čiech a Slovenska V. Havla.

Okamžite sa do odsúdenia policajného zásahu zapojili herci. Aj medzi nimi boli hotoví lídri, ktorí si prisvojili rolu hovorcov a burcovali rozpačité davy k revolte. Boli to napríklad aj herci, ktorí si dovtedy užívali výsady, ktorí sami boli tvárami socialistickej propagandy (dobrovoľne) a stotožňovali sa s ideami vládnucej strany a ponúkali ich cez sebou stvárnené postavy zvyšku populácie.

Straníci, ktorí mali v rukách celú (vtedy dobre vybavenú) armádu a políciu, neurobili ani krok, aby situáciu zvrátili vo svoj prospech a zastavili to (?). Dôvodom mohol byť určite aj fakt, že v Sovietskom zväze už spustil rozpad komunizmu muž s fľakom na čele – M. S. Gorbačov.

Namiesto toho začalo hromadné odhadzovanie „červených knižiek“. Kde sa vzali, tu sa vzali, množili sa disidenti. Z hrobov povstávali aj naši národní dejatelia, ich citáty možno neboli toľko omieľané ani v revolučných meruôsmych rokoch 19. storočia. Obľúbený bol výrok Sama Chalupku: „A človek nad človekom u nás nemá práva, sväté naše heslo: sloboda a sláva!“ rezonoval medzi ľuďmi. Ako lusknutím prsta na Slovensku i v Čechách padala moc komunistickej strany. Štrajky, demonštrácie, manifestácie, štrnganie kľúčmi, pripravené transparenty, plagáty….

Heslá ako: „Odstúpte, alebo si nájdite nový ľud! Hŕstka vyvolených – tu leží naša bieda! Kto sa bojí opozície, ten sa bojí o pozície! Ak pravda nemá dosť síl, aby sa bránila, musí prejsť do útoku! Už nebudeme mlčať! Ako sa k ľudu správa, tak sa z ľudu ozýva!“ sa niesli ulicami.

Čo sme si vlastne vyštrngali? Slobodné cestovanie kedykoľvek? Súkromné vlastníctvo? Rozmanitosť (nekvalitného) tovaru? Alebo aj nezamestnanosť, rozpredaj štátneho majetku, vyhnanstvo za prácou za hranice, exekúcie, úžerníctvo, rast chudoby a bezdomovcov, kolaps zdravotníctva, školstva a sociálnych istôt, strach a stres z budúcnosti, nárast kriminality, nárast cien, strach hovoriť nahlas vlastný názor (neopakuje sa to?), bohatstvo tým, čo boli priamo alebo sprostredkovane spojení s politikmi, alebo zarobili s požehnaním zhora na podvodoch…

Kde je sociálna rovnosť a sociálna spravodlivosť? Kde je rovnaká šanca pre všetkých pri naplnení životnej dráhy? Právny štát? Za krádež teplákov či mobilu toľko, ako za ozbrojenú lúpež či nebodaj vraždu? A čo tí, čo spreneverujú štátne financie? Kam sa podel ten rozvinutý, byrokratickými zásahmi nedeformovaný trh? Kam zmizla domáca produkcia a vývoz? Kto tu komu vybojoval protestmi cestu k lepšiemu životu? Neboli by vyššie spomenuté heslá viac aktuálne práve dnes?

(kat)

Foto zdroj:https://www.readytogo.net/smb/threads/whees-keys-are-these-keys.796698/