November 1989 – Cesta k strate štrngajúcich kľúčov (2. časť)

November 1989 – Cesta k strate štrngajúcich kľúčov (2. časť)

Viete, čo je efekt zmätenej kravy?

Boli sme normálni chalani. Vari aj primerane naivní k svojej vtedajšej mladosti. Chceli sme počúvať hudbu, aká sa nám páči, obliekať sa, ako nám to vyhovuje, mať slobodu. Neboli sme žiadni disidenti, okrajovo sme registrovali českú kapelu Plastic people of the Universe, počúvali sme radi Karla Kryla aj Slobodnú Európu. Nosili sme dlhé vlasy, ktoré vtedy boli istým symbolom revolty. To, že nás mnohí ľudia odsudzovali a označovali za chuligánov, nám nevadilo. Inakosť sa nenosila ani vtedy. Viac nám vadilo, že aj režim vyhlásil vojnu „vlasáčom“…

Nie jedného chalana si policajti (vtedy príslušníci Verejnej bezpečnosti) odchytili, zbili a ostrihali. Jedného, za hranie pesničiek Karla Kryla poslali na protialkoholické liečenie, samozrejme slušne ostrihaného. Nie, nikto z nás nebol za svoje názory vo väzení, ale cítili sme sa ako v klietke. Obmedzovaní, bez možnosti cestovať, bez možnosti povedať nahlas, čo si myslíme.

November 1989 som preto uvítal. Ako závan slobody a čerstvého vzduchu. Prišiel k nám hneď Kryl, aby zahral skladbu Děkuji a Magora Jirousa pustili z basy. Vtedy sa všetko zdalo byť ideálne. Prišli prvé skutočne slobodné voľby, ľudia si mohli zvoliť, koho chceli. Mali sme konečne demokraciu. Ktorú však Karel Kryl nazýval demokratúrou. Mohli sme voliť, mohli sme cestovať, mohli sme slobodne vyjadriť svoj názor, mohli sme podnikať. Idylka? Vôbec nie! Ľudia neboli na slobodu pripravení. Sociológovia majú príhodný termín – efekt zmätenej kravy. Keď kravu príliš dlho chovajú v maštali, nevie sa potom na lúke nažrať a zomiera od hladu. Ani my sme zrazu nevedeli čo s nadobudnutou slobodou…

Tak sme sa nechali oklamať a dali sme si revolúciu ukradnúť. Pred vlastnými očami sme niekomu dovolili vlastný štát nehanebne rozkradnúť. Malá  privatizácia, veľká privatizácia, krachy podnikov. Stačilo pár rokov a štátny majetok bol fuč. Stali sme sa smetiskom pre západnú Európu a jej montážnou dielňou. Z vďaky ešte zrazíme opätky a poďakujeme. A za čo vlastne? Nuž, ešte stále môžeme mať aspoň vlastné názory, pokiaľ nás však niekto falošne za ne neobviní z extrémizmu… Toto sme iste nechceli.

(bre)

Foto zdroj:https://www.readytogo.net/smb/threads/whees-keys-are-these-keys.796698/