November 1989 – Cesta k strate štrngajúcich kľúčov (3. časť)

November 1989 – Cesta k strate štrngajúcich kľúčov (3. časť)

Nepoznám rozpačitejší sviatok ako 17. november. Zopár politikov sa opatrne snaží vytĺkať sporný politický kapitál, pripomínaním „víťazstva nad totalitou“, občas sme svedkami zmŕtvychvstania rôznych „hrdinov novembrových námestí“ a pospolitý ľud poväčšine nadáva na sociálnych sieťach, že sú zavreté obchody, čo však prihraničným obyvateľom aspoň umožní vyraziť za nákupmi do susedného Rakúska, kde sú na počudovanie krízové vajcia lacnejšie ako v „ostmarke“ zvanej Slovensko. 

Pomerne ticho sú umelci, aj keď boli to práve oni, ktorí spolu so študentmi tvorili hybnú silu obdobia nazývaného aj Veľké štrnganie kľúčov. Ani sa im veľmi nečudujem. Stačí pohľad spiatky. Výtvarníci, muzikanti, spisovatelia, herci. Ľudia napospol známi z verejného pôsobenia, teda z javísk, televíznych obrazoviek, koncertných pódií.

Necelých tridsať rokov „po“ môžu bilancovať. Kedysi silné profesijné organizácie umelcov boli samozrejme infikované komunistickou ideológiou, ale zato mali celkom slušné, ba z dnešného pohľadu fajnové materiálne podmienky.

Dnes v bývalom Domove výtvarných umelcov v kaštieli v Moravanoch rastú zo strechy stromy a z dier po oknách cítiť odor bezdomoveckých výkalov. Spisovatelia si predali vilu na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave a vlastnou rukou si zapotrošili aj veľkorysé priestory na Laurinskej ulici, kde kedysi sídlilo päť (!) redakcií literárnych časopisov. Ostatne, tie už nemajú funkčné redakcie, nanajvýš ak jedného žobrácky plateného „koordinátora“ a húf (ne)platených prispievateľov. V novinových stánkoch tie periodiká nenájdete a máte vo všeobecnosti šťastie, ak na nich vôbec naďabíte.

Hudobný klub tichučko dodýchava a poberá sa do zabudnutia ako Klub spisovateľov. Nedávnu snahu niektorých realisticky zmýšľajúcich muzikantov o väčšom podiele pôvodnej slovenskej hudby v slovenských rádiách napádali liberálne média takmer ako velezradu na matke Európskej únií. Starší herci zo zlatej tvorivej generácie vymierajú, ak už nevymreli, a mladí sa snažia uchytiť v čoraz stupídnejších seriáloch. No a rozvadení výtvarníci prichádzajú o jeden výstavný priestor za druhým…

Mám taký nápad – zorganizovať v tento novembrový „sviatok-nesviatok“ aspoň nejakú zmysluplnú akciu. Na námestia by sa umiestnili veľké nádoby, kde by ľudia chodili hádzať kľúče. Za odmenu by dostali osvedčenie, že spĺňajú kritéria korektnosti. Teda že sú multikultúrne uvedomelí, homofilní, proeurópski, skrátka globálne na výške. A bezdomovci by za kľúče dostali aj poukážku na mesačný nocľah v nejakej nízkoprahovej ubytovni. Ide zima, nech ich zasa zopár desiatok nepomrzne, ako každý rok…

(dam) 

Foto zdroj:https://www.readytogo.net/smb/threads/whees-keys-are-these-keys.796698/