Opäť u nás ľudia na námestiach štrngali kľúčmi: najväčšie demonštrácie od novembra 1989

Opäť u nás ľudia na námestiach štrngali kľúčmi: najväčšie demonštrácie od novembra 1989

V piatok 9. marca sa v mestách na celom Slovensku konali pokojné verejné mítingy, ktoré by mohli byť označené aj ako „malá revolúcia“. Tá určite nebude taká rozsiahla a mohutná, a tiež nezapríčiní zrútenie celého politického a sociálneho systému, ako pred bezmála tromi desaťročiami. No pád jednej konkrétnej vlády a predčasné voľby by zapríčiniť mohla.

O piatkových zhromaždeniach na Slovensku aj v zahraničí nielen tunajšie média podrobne informovali  a úžasne sa v tom vyžívali. Doma je ďalší škandál a je tu šanca, že nielen padne (nenávidená celým maistreamom) vláda, ale aj v súlade s občianskymi nepokojmi dá sa manipulovať verejnú mienku a zvyšovať sledovanosť médií, veď teraz správy budú priťahovať väčšiu pozornosť ľudí. A čím dlhšie potrvajú  škandály, protesty a chaos, tým dlhšie potrvá „výživné obdobie“ pre mainstream a rôzne mimovládky, ktoré konečne zas majú šancu odpracovať si financie, čo pravidelne dostávajú od štedrých sponzorov.

Námestia niektorých slovenských miest v piatok 9. marca zaplnili tisíce a niekde stovky ľudí, ktorí prišli na zhromaždenia „Za slušné Slovensko“. Scenár bol všade približne rovnaký. V úvode sa požiadalo o nezávislé vyšetrenie dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a potom sa rozbehol búrlivý protivládny míting. Zasa, ako pred rokmi bolo počuť štrnganie kľúčov alebo pokriky „Odstúpiť“, Fuj!“ a „Hanba“.

Na pódiá vystúpili zástupcovia novinárov, pedagógov, študentov, umelcov, zdravotníkov, mimovládok aj cirkvi. Politikov na pódiá nepustili. Bol to dobrý ťah organizátorov – urobili všetko, aby ich nespájali s opozičnými lídrami, aj keď to bolo čisto kozmetické amatérske opatrenie. Ľudia hneď po vražde dvoch mladých ľudí začali spontánne vyjadrovať sústrasť, ale nasledovali bleskové vystúpenia „hokejových družstiev“ opozičných politikov na tlačovkách, aby vyzvali na „demontáž“ vlády a privolali ľudí do ulíc.

Takže na piatkových mítingoch organizátori opozičných politikov už nepotrebovali, pretože by nepovedali nič nové, iba by opakovali staré sentencie. Na druhej strane, organizátori sa mohli oháňať tým, že sú nezávislí, nie sú spájaní s opozíciou, reprezentujú iba ľudí, masy, dav.

Ako už aj predtým je tu hra – zvalíme túto vládu, nastolíme lepšiu. Naozaj? Štvrťstoročie samostatnosti Slovenska by mnohým malo otvoriť oči, aby videli, že personálne výmeny na Hrade, na úrade vlády, či na kopci v parlamente akosi primerané, potrebné a pozitívne spoločenské zmeny nepriniesli. V piatok demonštranti skandovaním vyzývali rozohnať rozkrádačov, korupčníkov a zločincov. Lavicu striedala pravica, národniarov striedali liberáli, ale všetko zostávalo po starom: kradlo sa, korumpovalo sa, podvádzalo sa naďalej. Nezmení sa nič, kým sa nezmení celý SYSTÉM.

Mnohých súčasných vládnych politikov podozrievajú z korupcie. Lenže aj niektorých opozičných politikov neobišli korupčné kauzy – a to sú mimo vlády. Kde je istota, že budú konať inak a lepšie, keď obsadia ministerské kreslá? O tom sa na mítingoch nehovorilo. Niet sa čomu čudovať: boli to klasické protivládne akcie, ktoré sa so striedavou pravidelnosťou konajú takmer v každej okolitej krajine…

(pal)

Foto: https://www.unian.net/world/10036883-ubiystvo-zhurnalista-i-ego-nevesty-tysyachi-slovakov-protestovali-protiv-pravitelstva.html