Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci (1. časť)

Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci (1. časť)

Slovenský spisovateľ, prekladateľ, novinár, cestovateľ a pôvodne právnik má za sebou bohaté skúsenosti a zážitky, ktoré publicisticky zúročil aj vo svojich cestopisných reportážach. Časť jeho dávnejšie vydanej knihy s názvom Washington – sedem rokov v centre moci o autorovom pôsobení v USA v Národných novinách publikujeme na pokračovanie.

NEVÍTANÝ HOSŤ

Do Spojených štátov som priletel ako čerstvo vymenovaný  generálny konzul ČSFR v Los Angeles. Konzulát som mal založiť  a rozbehnúť jeho činnosť, lebo dovtedy ČSFR nemala nikde na  západnom pobreží USA diplomatické zastúpenie.

 Priletel som začiatkom augusta 1992 a vtedy už  vnútropolitická situácia neomylne signalizovala, že federálna republika  speje k rozdeleniu. Odchádzal som z domova viac-menej presvedčený, že  zo založenia generálneho konzulátu zíde, lebo o niekoľko  mesiacov by sa tento úrad stal predmetom delenia majetku.  V mojom tušení ma utvrdzovalo aj rozhodnutie vedenia pražského  ministerstva, že neodídem hneď do Los Angeles, ale na istý čas  zostanem na veľvyslanectve vo Washingtone.

Na druhý deň ráno po prílete poslala po mňa vtedajšia  veľvyslankyňa ČSFR vo Washingtone Rita Klímová svoju  veľvyslaneckú limuzínu. Uviedli ma do jej pracovne, predstavili  sme sa a jej prvé slová zneli: “Vy jste Slovák nebo Čech?”

Jej otázka bola predznamenaním atmosféry, ktorá vládla na  veľvyslanectve až do konca roka, keď došlo k rozdeleniu ČSFR —  ale aj ešte ďalšieho pol roka, lebo veľvyslanectvá oboch krajín  sídlili spolu v tej istej budove.

Prvé dva týždne som sa oboznamoval s chodom veľvyslanectva  a vo vzduchu stále visela otázka, či odídem do Los Angeles,  alebo nie. Tento čas som si spríjemňoval hľadaním vhodného auta  pre generálneho konzula. Z ústredia som naň mal finančný limit  20 tisíc dolárov. Chodil som po predajniach áut a zároveň  s vyberaním vhodného typu a modelu som sa oboznamoval so  systémom predaja áut v Spojených štátoch.

Treba povedať, že na americkom trhu vládne neuveriteľne tvrdá  konkurencia a automobilový trh nie je výnimkou. Hovorí sa, že  nový či dovážaný výrobok, ktorý na ňom neuspeje hneď na prvý  raz, v budúcnosti už nemá šancu. V Spojených štátoch je  každoročne na trhu približne 600 modelov áut a tieto modely môže  mať zákazník v rozličnom vybavení a v rozličných cenách. A čo je  najdôležitejšie, nikto v USA nekúpi auto za cenu, ktorá je na  ňom uvedená v predajni. Nasleduje jednanie sa a predajca takmer  vždy z ceny spustí.

Napokon som si našiel auto, aké po všetkých stránkach  vyhovovalo — mercury Grand Marquis. Bola to veľká bledohnedá  limuzína s obsahom 4,6 litra. Nasledoval telegram do ústredia,  aby kúpu schválili. Dlhšie sa nikto neozýval a potom prišla  odpoveď — úrad v Los Angeles sa nebude otvárať, auto nekupovať.

Bolo mi to ľúto, lebo na činnosť v Los Angeles som sa tešil  a bol som na ňu pripravený. Navyše, v mojej pôsobnosti mali byť  štáty, ktoré dýchajú legendárnym divokým západom a chlapčenskou  romantikou — Arizona, Wyoming, Nevada, Colorado, Montana, Utah,  Nové Mexiko, Kalifornia, ďalej štáty ďalekého severozápadu ako  Oregon, Washington a Idaho a napokon ďaleké Havajské ostrovy.

Tak či onak, splnil sa môj predpoklad, s ktorým som  odchádzal. Ale bola to škoda aj pre štát. Generálny konzulát  v Los Angeles mohol byť založený za federálne peniaze a v rámci  delenia majetku by bol zrejme pripadol Slovensku, lebo od  začiatku bolo jasné, že veľvyslanectvo vo Washingtone spolu  s rezidenciou si bude chcieť ponechať Česká republika.

Tak sa aj stalo. Dodnes sa neviem zbaviť dojmu, že keby vtedy  bola slovenská strana na založenie konzulátu dôraznejšie tlačila  — najmä keď ministrom zahraničných vecí bol Jozef Moravčík —  mohlo dnes Slovensko tento úrad v Los Angeles mať. Dodnes ho  nemá. Česká republika si ho potom zriadila.

Vravel som si potom, že mám trojaký primát — bol som prvým  generálnym konzulom ČSFR v Los Angeles, posledným generálnym  konzulom ČSFR v Los Angeles a jediným generálnym konzulom, ktorý  nemal úrad.

(Pokračovanie)