Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci (2. časť)

Otakar Kořínek: Washington – sedem rokov v centre moci (2. časť)

Slovenský spisovateľ, prekladateľ, novinár, cestovateľ a pôvodne právnik má za sebou bohaté skúsenosti a zážitky, ktoré publicisticky zúročil aj vo svojich cestopisných reportážach. Časť jeho dávnejšie vydanej knihy s názvom Washington – sedem rokov v centre moci o autorovom pôsobení v USA v Národných novinách publikujeme na pokračovanie.

Mocenský Washington má svoje pravidlá. Podľa nich sa hrá  a kto na ne nie je ochotný pristúpiť, je mimo hry. Má svoje  pravidlá politickej hry, ekonomickej hry, diplomatickej hry,  lobistickej hry, novinárskej hry. Všetky hry som mal možnosť  pozorovať a občas do nich dôverne prenikať, ale tá posledne  menovaná, novinárska, sa ma týkala bytostne, a preto som ju  poznal najdôvernejšie.

 Pre zahraničného korešpondenta sa táto hra začína  akreditáciou vo Foreign Press Center. To nie je problém. Stačí  predložiť list v angličtine na hlavičkovom papieri vysielajúceho  média, podpísaný šéfredaktorom alebo riaditeľom onoho média,  v ktorom sa hovorí, že toho a toho pána alebo dámu poverujeme  novinárskou spravodajskou činnosťou v USA. Vyžiadajú si, pravda,  ešte potvrdenie od príslušného veľvyslanectva, či je to pravda.

Na americký Štátny department — čo je ministerstvo  zahraničných vecí — môže novinár chodiť so základným preukazom  z Foreign Press Centra, ale zakaždým musí dostať súhlas z tlačového odboru, aby ho vpustili. Po pol roku môže požiadať o tzv. hard pass, na základe ktorého môže vstúpiť do budovy zahlásenia z recepcie. Na to však musí vyplniť veľké množstvo formulárov, uviesť v nich všetky predchádzajúce zamestnania za posledných desať rokov – aj s dátumami. Potom vám vezmú odtlačky všetkých desiatich prstov. Nechcem si predstaviť, čo by sa dialo na Slovensku, keby od novinárov žiadali odtlačky prstov.

Na záver podpíšete vyhlásenie, že súhlasíte, aby si americká  strana zistila o vašej osobe všetko, čo bude pokladať za  potrebné. Potom čakáte približne  ďalšieho štvrť roka, či vám hard pass vydajú, alebo nie. Jednému  z mojich kolegov z istej postkomunistickej krajiny hard pass  nevydali do Pentagonu. V kuloároch bolo o ňom známe, že mal  blízke vzťahy s bývalou tajnou službou svojej krajiny.

 To je vstup do novinárskej hry. Aj v nej platia prísne  pravidlá, ktoré treba dodržiavať.

Informácie pre novinárov sú v USA rozdelené do štyroch  kategórií. Prvou sú informácie “on the records”. Novinár smie  uviesť meno a funkciu toho, kto informácie poskytol. Druhou  kategóriou sú informácie “on background” — voľne preložené,  “z pozadia”. Ten, kto ich poskytuje, na to pred rozhovorom  upozorní a uvedie, ako ho v správe treba titulovať — napríklad  vysokopostavený činiteľ ministerstva obrany. Politik potom  hovorí otvorenejšie a povie aj veci, ktoré by nepovedal, keby mu  boli pripísané v médiách.

Informácie “on background” sa poskytujú nielen pri interview,  ale aj na tlačových konferenciách. V Spojených štátoch je  pravidlom, že z každej tlačovej konferencie sa vydáva jej  doslovný prepis — ako otázok, tak odpovedí. V takom prepise je  potom meno politika vybodkované, ak išlo o informácie “on  background” — hoci všetci zúčastnení vedia, kto to bol.  Nedozvie sa to však ten, kto na tlačovke nebol a prepis sa mu  dostane do rúk.

 Treťou kategóriou sú informácie “on deep background” —  “z hlbokého pozadia”. Miera otvorenosti politika je  tu veľmi veľká, ale za cenu toho, že ho ani náznakom nemožno  spájať s orgánom, ktorý reprezentuje. Tento druh informácií volí  politik, ak chce, aby sa niečo dostalo na verejnosť, ale nechce,  aby sa vedelo, že to povedal práve on.

Najprísnejšie utajovanou kategóriou — ak tento výraz možno  použiť v súvislosti so žurnalizmom — sú informácie, poskytované  “off the records”. O takom rozhovore nesmie novinár vôbec  napísať. Slúži len pre jeho informáciu a zorientovanie sa  v problematike. Tieto informácie poskytujú popredným novinárom  z mienkotvorných médií spravidla poprední politici, lebo majú  záujem, aby tieto médiá vedeli, odkiaľ takpovediac fúka vietor.

(Pokračovanie)