Peter Plavčan: Maľovať som začal pre svoju radosť doma v kuchyni

Peter Plavčan: Maľovať som začal pre svoju radosť doma v kuchyni

Bývalý minister Peter Plavčan začal minulý týždeň chvíľkou radosti, ktorú doprial všetkým návštevníkom v pondelkový podvečer na Západnej terase Bratislavského hradu. Prítomní si totiž spoločne s umelcom užili jeho veľké chvíle – prvú výstavu obrazov, ktoré sú výnimočné tým,  že autor úspešne vyjadruje monumentálny pohľad na krajinu na malej ploche. Podporiť ho prišla aj manželka – na fotografii s P. Plavčanom.

Ako, kedy a kde sa vo vás objavil maliarsky talent?

Moji rodičia dbali o komplexný vývoj mňa i môjho brata, takže sme absolvovali rôzne krúžky, popri čom však ostro sledovali, aby sme sa aj dobre učili. Rovnako motivujem moju dcéru, neviem, či by som sa jej nemal teraz ospravedlniť, pretože ako my s bratom – absolvovala dostupné krúžky.

Prečo práve maľovanie?

Pri svojej úradníckej robote som nenašiel večerný relax pri sledovaní televízie, ale pre svoju radosť som začal po večeroch v kuchyni maľovať. Preto aj malý formát. Som veselý človek a som rád, že moje obrázky robia radosť aj mojim priateľom a ešte aj ľuďom vari aspoň trochu pomáhajú.

Inšpirácia na maľovanie – odkiaľ prišla?

U nás doma sme všetci mali k umeniu veľký vzťah, pravidelne raz za mesiac sa stretávali u nás umelci, debatovali  o umení, hodnotili situáciu a ako malý som tam dokonca hrával na husliach, neviem, či dobre, ale v každom prípade to bolo veselé.

Ste nielen maliarom, ale aj zberateľom…

Mám doma o umení okolo sedemsto či možno osemsto kníh, množstvo je o maliaroch, o maliarskom umení, takže som vedomostne podkutý, nakoľko ich mám aj prečítané. Sú tam publikácie, ktoré sa týkajú psychológie a filozofie umenia, skrátka všetko, čo ma o umení zaujíma. Svoje obrazy nepredávam, hoci zopár sa ich predalo v aukciách na benefičné a charitatívne účely,  kde sa podporovali talentované deti. Bol som prekvapený pri niektorých sumách, ktoré boli ochotní ľudia zaplatiť a dokonca sa vraj dlho licitovalo.

Karel Gott tiež nepredáva obrazy, prezradil mi, že po jeho smrti vraj budú mať väčšiu hodnotu. Kalkulujete aj vy s touto možnosťou?
To určite nie. Naozaj, keď niekto z priateľov príde a povie – toto je krásny obrázok, rád mu ho dám, teším sa, že ho oslovil a viem, že mu bude robiť radosť.

Aj ste študovali maliarstvo?
Áno, chodil som do večernej školy a prvý rok som len obyčajnou ceruzkou kreslil tú istú bustu, po roku trochu akvarelu… Ostalo množstvo ceruzkou nakreslených skíc.

Zrejme vás to aj to bavilo…

Bavilo a  stále veľmi baví, popri úradníckej práci skvelý oddych, úplne iná práca. Používam výlučne teplé farby, chcem, aby to vyvolávalo pocity radosti, šťastia, pozitívnej emócie.  Vraj moje farby sú tmavé, je to pravda, ale vždy sa na konci snažím dať žlté svetlo alebo nejaký bod, ktorý nás presvedčí, že smerujeme k niečomu šťastnejšiemu, radostnejšiemu.

(olv)

Foto: Anna Olvecká pre NN