Plytvanie jedlom – snobský spôsob predvádzania sa, že „na to máme“?

Plytvanie jedlom – snobský spôsob predvádzania sa, že „na to máme“?

Módna vlna: „môžem plytvať, veď na to mám“ zasiahla aj Slovákov. Bohužiaľ, negatívne, a to nielen ich. Snobský prístup mrhania jedlom vystriedal dávne rozumné narábanie s potravinami. Celková úroveň plytvania potravín v strednej Európe (vrátane Slovenska) bola len 1,5% zo všetkých predajov potravín v roku 2016/17 v pobočkách Tesco, takže vysoké číslo vyhodených potravín sa týka najmä krajín západnej Európy, ale i tak sú nasledujúce údaje alarmujúce.

Až 57 % slovenských domácností aspoň raz mesačne vyhadzuje potraviny, pričom 9 % domácností denne! Najčastejším dôvodom vyhadzovania je expirácia dátumu spotreby a pokazenie potravín. Okrem týchto dôvodov až 17 % domácností vyhadzuje aj potraviny, ktoré by ešte mohli skonzumovať. Podľa spoločnosti Tetra Pak ide predovšetkým o zvyšky uvarených jedál, ktoré „nemá kto dojesť“, lebo na druhý či tretí deň len málo Slovákov chce jesť to isté.

Ďalej je to pečivo (suché či splesnivené), ovocie a zelenina (hniloba), mliečne výrobky a syry (pokazené). Tu býva najčastejším dôvodom už nekvalitný tovar v čase nákupu, čo nie je rozpoznateľné spotrebiteľom priamo na mieste. Menej časté je vyhadzovanie nápojov, mäsa a iných typov potravín, ako sú zaváraniny, zemiaky, polotovary či údeniny.

Prieskum na vzorke 5 050 zákazníkov ukázal, že starší ľudia plytvajú jedlom menej ako tí mladší: takmer 40 percent z nich uviedlo, že nikdy neplytvalo jedlom. Mladšia generácia k jedlu neprechováva taký rešpekt a iba 17 percent odpýtaných (mladších ako 35 rokov) nikdy neplytvalo jedlom. Priemerne vychádza prieskum tak, že až polovica slovenských domácností vyhadzuje potraviny, ale nie z rovnakých dôvodov.

Prieskum na Slovensku taktiež ukázal, že 99 % ľudí sa snaží znižovať mieru plytvania potravinami. Prejavuje sa to najmä na nákupnom správaní. Slováci sa snažia nakupovať len to, čo skutočne využijú (80 %) a investujú aj do trvanlivých potravín (36 %).

Čo sa deje s odpadom z reštaurácií či školských zariadení? Okrem olejov bioodpad možno využiť ako zdroj energie. Z kuchynského oleja sa vyrába technický olej do áut. Niektoré hotelové zariadenia vyvážajú zvyšky zeleniny či ovocia do lesa pre vysokú zver, otázkou je, či je tento postup legálny.

Certifikované likvidačné firmy vyzdvihnú odpad, ale za tento odvoz treba platiť. Pomyje sa už nesmú dávať súkromníkom chovajúcim ošípané, ako to kedysi bývalo.  Dôvod? Nariadenia EÚ. Zvyšky jedál väčšinou končia v spaľovni. Dokonca sa potraviny, ktoré ostanú, nesmú darovať na charitatívne účely, výnimku tvorí skupina krmív pre zvieratá, tie skončia v ZOO alebo v útulkoch.

Nehospodárne zaobchádzanie s potravinami sa podľa prieskumu najviac týka vekovej kategórie od 18 do 30 rokov (88 %) a najmenej vekovej kategórie 61 a viac rokov (46 %). Podľa štatistík Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) OSN sa ročne vyhodí jedna tretina ročnej produkcie potravín. V Európe sa vyhodí až 29 miliónov ton mliečnych produktov, čo predstavuje približne 20 % ich celkovej produkcie!

Každá slovenská domácnosť vyhodí v priemere údajne až tri kilogramy jedla týždenne. Ruku na srdce a pohľad do vášho koša: naozaj musíme takto mrhať jedlom, najmä keď inde od hladu a podvýživy umierajú ľudia? Keď aj u nás máme hladné rodiny? Hladné deti?

Foto zdroj: http://www.elgrifoinformacion.com/texto-diario/mostrar/557325/reportaje-desperdicia-comida-mundo-podrian-consumir-todas-personas-hambrientas-tristram-stuart-autor-libro-despilfarro

(kat)