Po prvom kole parlamentných volieb vo Francúzsku

Po prvom kole parlamentných volieb vo Francúzsku

Prvé kolo volieb do Dolnej snemovne francúzskeho parlamentu – Národného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo 11. júna, zabezpečilo kandidátom z hnutia Vpred (En March!) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona veľké víťazstvo.

Sociológovia predpovedajú, že priaznivcia hnutia Vpred získajú po druhom kole v parlamente absolútnu väčšinu – viac ako 400 z 577 kresiel. Francúzsku však podľa ruského denníka Kommersant nehrozí nebezpečenstvo stať sa autokratickým štátom, nakoľko nové osadenstvo snemovne spojilo tak skúsených, ako aj začínajúcich politikov, ktorí sympatizujú s ľavicou aj pravicou.

Spravodajská agentúra RBC uviedla, že napriek rekordnej nízkej volebnej účasti 48,7 percent, Macronova koalícia získala vo voľbách najväčší počet hlasov.

Prezident ruského Centra pre politické technológie Igor Bunin v tejto súvislosti pre Kommersant uviedol, že nízka účasť na voľbách vyplýva z viacerých vzájomne súvisiacich faktorov. Vysvetlil, že mnohí voliči sa rozhodli nehlasovať, aby dali novému prezidentovi šancu uskutočniť svoje reformy, no napriek tomu neschvaľujú všetky jeho návrhy. “V súčasnosti ho nepodporujeme, nesúhlasíme s niektorými jeho reformami, ale skúsme to – to je posolstvo voličov. Keďže skutočná podpora nie je veľmi výrazná, táto situácia dáva prezidentovi kartu blanche (plnú moc),” uviedol Bunin.

Florent Parmentier z medzinárodnej vysokej školy obchodu (HEC) v Paríži sa pre Kommersant vyjadril, že ďalším vysvetlením nízkej volebnej účasti je skutočnosť, že mnohí voliči v týchto voľbách nevidia žiadne intrigy. Dodal, že “francúzska prezidentská kampaň začala v auguste 2016 primárkami republikánskej strany. Spoločnosť má už politikov plné zuby”.

Podľa jeho názoru je víťazstvo Macronovho hnutia v prvom kole skutočne pôsobivé, ale je potrebné ho upevniť. Je veľmi pravdepodobné, že volebná účasť počas druhého kola bude rovnaká a Macronova koalícia bude mať vo voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou dobré výsledky. Za týchto okolností je dôležité, aký prístup zvolia porazení – konštruktívny alebo opozičný,” dodal Parmentier.

Hnutie Vpred a jeho spojeneci v Demokratickom hnutí (MoDem) si v prvom kole zabezpečili 32,32 percent. Na druhom mieste skončili Republikáni (LR) s 21,56 percentami hlasov. Národnému frontu Marine Le Penovej (FN) vyjadrilo svoju podporu 13,20 percent voličov. Francúzskym Socialistom exprezidenta Hollanda sa podarilo presvedčiť 9,5 percent obyvateľov a ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (FI) prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona volilo 11 percent.

Výsledok prvého kola dokazuje podľa profesora politických myšlienok a medzinárodných vzťahov na univerzite v St. Galene dr. Christopha Freiaimplóziu” francúzskych tradičných strán, ktorých strata bola evidentná v prezidentských voľbách.“To, čo vidíme, je implózia straníckej rovnováhy dominantných strán, ktorá dominovala Francúzsku a francúzskej politike za ostatných 60 rokov. Je to rozpad straníckych štruktúr, ktoré majú svoje najlepšie dni za sebou.”, vysvetlil pre spravodajský portál Sputnik doktor Frei.

 Národné noviny v tejto súvislosti pripomínajú, že bývalý Rothschildov bankár Macron a hnutie, z ktorého vzišiel je podľa názoru viacerých analytikov len skrytým predstaviteľom európskeho establišmentu s väzbami na globalistov a finančných oligarchov. Bližšie v článku tu: https://narodnenoviny.sk/macron-maska-establismentu-udajneho-bojovnika-proti-zriadeniu/

Druhé kolo volieb do francúzskej snemovne sa uskutoční 18. júna.

Foto zdroj:https://www.dissentmagazine.org/online_articles/french-election-trouble-with-emmanuel-macron-centrism

(tom)