Povedie jednota Vyšehradskej štvorky k rozkolu v EÚ?

Povedie jednota Vyšehradskej štvorky k rozkolu v EÚ?

Súdny dvor Európskej únie v súčasnosti rokuje o obvineniach Európskej únie, ktorá tvrdí, že Maďarsko a Poľsko porušili nariadenie o prijímaní utečencov na základe systému prerozdeľovania.

„Sme presvedčení, že Európsky súdny dvor potvrdí validáciu. Potom (Poľsko a Maďarsko) budú musieť nariadenie dodržať,“ uviedol zdroj z prostredia EÚ pre agentúru Reuters.

„V prípade, že k tomu ani potom nedôjde, budú čeliť dôsledkom, či už finančným alebo politickým. Už žiadne výnimky, ako jedna noha dnu a jedna noha von (z Európy). Budeme v tomto smere veľmi striktne postupovať,“ dodal zdroj z Únie.

Európska únia už dlhodobo kritizuje Budapešť aj Varšavu za ich slabú odozvu v reakcii na prebiehajúcu utečeneckú krízu, v rámci ktorej prišlo od roku 2014 na územie Európy 2 milióny utečencov – predovšetkým zo Sýrie, Iraku, Afganistanu a Pakistanu. Oba štáty spoločne s Českou republikou a Slovenskom v rámci zoskupenie Vyšehradská štvorka odmietajú akceptovať systém na prerozdeľovanie migrantov.

Európska komisia navyše obviňuje maďarského premiéra Viktora Orbána z „útoku na politickú slobodu“. Napriek útokom zo zahraničia sa vládna strana Fidesz teší podpore maďarských občanov.

Podobná situácia je aj s Poľskom. Euroskeptická vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) je terčom kritiky zo strany EÚ, nielen za nesúhlas s migračnými kvótami, ale aj v súvislosti s reformou súdneho systému v krajine. Európska komisia preto 20. decembra odporučila Rade EÚ uplatnenie Článku 7 Lisabonskej zmluvy. To by malo za následok politické sankcie voči Poľsku vrátane pozastavenia jeho hlasovacích práv ako člena Európskej únie.

Na obranu Poľska sa postavil Viktor Orbán, ktorý represívne kroky EÚ proti Poľsku označil za neférové a nespravodlivé. Dodal, že Maďarsko zablokuje akékoľvek pokusy pozastaviť hlasovacie práva Poľska v Európskej únii.

„Nie je možné prijať represívne kroky s cieľom potrestať Poľsko. Maďarsko zabráni takýmto opatreniam. Bez silného Poľska neexistuje silná stredná Európa. Ak Brusel útočí na Poľsko, útočí na celú strednú Európu,“ vyhlásil v reakcii maďarský ministerský predseda.

Na mieste je otázka, aké následky bude mať pre Európsku úniu fakt, že Maďarsko spolu s Poľskom odporujú eurokratom v Bruseli čoraz dôraznejšie.

V ostatnej dobe nastali tiež zmeny na postoch predsedov vlád v Poľsku, Českej republike a Rakúsku. Český premiér Andrej Babiš nedávno vyhlásil, že jeho krajina ďalších utečencov neprijme. Odpor voči utečeneckým kvótam vyjadruje dlhodobo aj nový rakúsky premiér Sebastian Kurz. Novovymenovaný poľský ministerský predseda Mateusz Morawiecki vyhlásil, že Varšava má právo rozhodnúť, či utečencov akceptuje alebo nie.

Slovenský premiér Robert Fico na decembrovom samite Európskej únie vyhlásil, že kvóty sú neuspešné nielen z technického, ale aj politického hľadiska, nakoľko rozdelili Európu. „Závažné veci ako kvóty, otázka brexitu, tie musia byť prijímané konsenzom, nemôže to byť výsledkom väčšinového rozhodnutia,“ zdôraznil Fico.

Foto zdroj: http://www.gettyimages.com/detail/news-photo/hungarian-prime-minister-viktor-orban-european-commission-news-photo/892186580?esource=SEO_GIS_CDN_Redirect#hungarian-prime-minister-viktor-orban-european-commission-president-picture-id892186580

(tom)