Pravoslávni kresťania začínajú obdobie Veľkého pôstu v pondelok po Popolcovej strede

Pravoslávni kresťania začínajú obdobie Veľkého pôstu v pondelok po Popolcovej strede

Pre kresťanov je obdobie pôstu pred Veľkou nocou špecifickým časom. Príprava naň sa začína štyri týždne pred pôstom samotným. Nedeľné čítania z Evanjelia s pomenovaniami Mýtnik a farizej, Márnotratný syn, Strašný súd a Vyhnanie z raja majú aj iné názvy, ide o dve posledné nedele – predposledná je Masopustná a posledná pred začiatkom pôstu je Syropustná.

Pre veriacich to znamená vzdať sa všetkých pokrmov živočíšneho pôvodu. Po tzv. Čistom pondelku po poslednej nedeli pred Veľkou nocou nasleduje samotný Veľký pôst. Kresťanov cirkev vyzýva k nasledovaniu príkladu samotného Spasiteľa Christa, ktorý sa postil na púšti štyridsať dní predtým, ako začal verejne pôsobiť. Po týchto dňoch k nemu pristúpil diabol a začal ho pokúšať. Preto je pre jeho nasledovníkov toto obdobie časom skúšok nielen fyzickej výdrže, ale predovšetkým duchovnej.

Pravoslávna cirkev u nás je rozšírená hlavne na východe Slovenska, inak nazývaná aj pravoslávie, ortodoxná cirkev či byzantská cirkev. Je to najpočetnejšia východná kresťanská cirkev, rozšírená najmä na Balkáne, vo východnej Európe, ale i na Blízkom východe. Koncom prvého tisícročia narastalo napätie medzi cirkvou na východe a na západe, čo viedlo v roku 1054 k veľkej schizme, ktorá dodnes nie je prekonaná. Nové dogmy katolíckej cirkvi prijaté po tomto roku sú nezlučiteľné s pravoslávnou vieroukou a bránia zlúčeniu oboch cirkví.

(iri)

Foto zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Humenn%C3%A9_-_Pravosl%C3%A1vny_chr%C3%A1m_Cyrila_a_Metoda_3.jpg