Prvé kroky k obnove zaniknutej záhrady v Červenom kláštore

Prvé kroky k obnove zaniknutej záhrady v Červenom kláštore

Plošný georadarový prieskum v areáli Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore v kežmarskom okrese potvrdil existenciu záhrady v predpolí tejto národnej kultúrnej pamiatky. Prieskum je prvou fázou prípravy obnovy kláštornej záhrady, pri ktorej sa hľadá architektonický kompromis pre spojenie nástupného priestoru do areálu kláštora a prezentáciou historickej záhrady.

Záhrada je zobrazená na historických mapách z prvého vojenského mapovania v roku 1769, druhého vojenského mapovania v roku 1822 a jednoznačne ju dokumentuje aj plán areálu kláštora zhotovený Jozefom Matyašovským v roku 1782 pri zrušení kláštora. Na základe uvedených archívnych dokumentov sa predpokladalo, že v predpolí kláštora existovala kláštorná záhrada s premyslenou kompozíciou, ktorá bola v istých fázach vývoja vymedzená kamenným múrom. Georadarové meranie zachytilo priebeh severného a južného ohradného múru a objekt s kruhovým pôdorysom uprostred záhrady, čím sa predpoklad existencie kláštornej záhrady potvrdil.

Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách. Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 156. V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom. Kamalduli získali kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775. V roku 1782 bol kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II zrušený.

Foto zdroj: www.muzeumcervenyklastor.sk 

(iri)