Ruský Krym: odkedy, ako a prečo? Návrat do Ruska

Počas tohto týždňa sme si v dvoch článkoch trochu posvietili na históriu Krymu a spomenuli, ako sa stal „ukrajinským“ a Dnes sa zamyslíme nad tým, či bol a je jeho návrat do Ruska legitímny. Mimochodom včera, 15. 3., pár dní pred nedeľnými prezidentskými voľbami bol po štyroch rokoch od znovupripojenia Krymu k Rusku v Sevastopole pozdraviť tamojších voličov sám V. V. Putin.

Po rozpade ZSSR, 6. mája 1992 krymský parlament prijal Ústavu Krymu zodpovedajúcu výsledkom referenda z 20. januára 1991. Podľa Ústavy Krym bol nezávislým štátom v štruktúre Ukrajiny a mohol samostatne rozhodoval o zotrvaní alebo výstupe z Ukrajiny. Ukrajinský parlament však o tri roky nezákonne zrušil legitímnu Ústavu Krymu a ponechal Krym len ako autonómnu republiku v rámci Ukrajiny. Zasa boli porušené všetky medzinárodné právne normy a zákony krajiny – ako v prípade likvidácie ZSSR, tak aj v prípade likvidácie krymskej ústavy.

Nasledoval ďalší nelegitímny a nezákonný akt – neonacistický, banderovský štátny prevrat pred štyrmi rokmi – Majdan. Krymský parlament mal legitimitu vyhlásiť referendum na 16. marca 2014  s otázkou, či obyvatelia Krymu sa chcú pripojiť k Ruskej federácii, alebo chcú zostať v rámci Ukrajinskej republiky. Výsledky referenda a následné udalosti veľmi dobré poznáme.

Na Ukrajine, v USA a v Európe sa oháňajú tým, že krymské referendum bolo neplatné. Na základe informácií, ktoré sme prezentovali včera, je jasné, že bolo platné, pretože práve bývalé vedenie ZSSR ako aj bývalé a súčasné vedenie Ukrajiny porušilo všetky medzinárodné právne normy a zákony svojich krajín – ZSSR a Ukrajiny. A veľa razy nezákonne nerešpektovali platné referendá na Kryme, Ústavu Krymu a pod.

Ukrajinskí, americkí a európski ideológovia to nechcú uznať, nevonia im referendum na Kryme z r. 2014. Podľa nich, Krym mal o povolenie na usporiadanie referenda oficiálne požiadať Kyjev. Zapamätajte si poslednú frázu – k tomu sa ešte vrátime…

Zástupcovia establišmentu sú však úplne spokojní s absolútne nelegitímnym vytvorením „umelého“ štátu Kosovo, ktorý vznikol oveľa skôr, ako sa Krym vrátil do Ruska. Nevadilo im nezákonné zločinecké bombardovanie Juhoslávie, vyprovokovanie občianskej vojny v krajine, vraždy a  roztrhanie tejto krajiny na kusy, ani iné zločiny a porušenia všetkých medzinárodných zákonov…

Kosovský parlament 17. februára 2008 bežným hlasovaním schválil jednostrannú deklaráciu o nezávislosti Kosova a vytvorení samostatného štátu. A hotovo! Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi.

Krym však vraj mal oficiálne požiadať Kyjev o povolenie na usporiadanie referenda. Mal to urobiť tak, ako sa to robí v civilizovaných demokratických štátoch. Ako napríklad urobilo Škótsko, ktorému Londýn láskavo povolil usporiadať referendum.

O čom sme to hovorili? O civilizovaných demokratických štátoch? To akože aj o súčasnej Ukrajine? O jej neofašistickej, nacionalistickej banderovskej vláde, ktorá zorganizovala NEZÁKONNÝ krvavý štátny prevrat, porušila ústavu krajiny a všetky medzinárodné normy? USA, EÚ a iné „eseročky“ podporujú túto demokraticky zvolenú vládu – na námestí na Majdane – bežným zdvihnutím rúk pár tisíc ľudí. A čo ostatných takmer 50 miliónov obyvateľov?

A teraz tá čerešnička na torte: Krym a už teraz tam zaradíme aj Donbas a Luhansk – mali požiadať nezákonnú, krvavú, nacionalistickú, banderovskú vládu o to, aby im povolila referendum?! To už zaváňa schizofréniou. Kosovo nemuselo žiadať Belehrad o referendum, ale Krym musel? Pochybuje niekto, že by banderovci v Kyjeve určite nepovolili žiadne referendum Krymu? Tak potom o čom sa bavia?

Americká a európska ideológia uznáva iba dve veci: dvojitý meter a trojité štandardy – z toho, čo je povolené pre „našich“, ani stotina nie je povolená pre „cudzích“. Stačí to pochopiť a  všetky tie kraviny, ktoré sa točia okolo Ruska, Ukrajiny, Krymu, Donbasu, Sýrie, Iraku a iných, zaraz sa stávajú jasné a zrozumiteľné. Presne, ako v prípade „ukrajinského“ Krymu, legitimity jeho návratu do Ruska a ostatných záležitostí…

 (pal)

Na snímke: Krym, Jalta, hrad Lastovičie hniezdo. Foto: (pal)