Slová, slová, slová… Ktoré sú tie správne?

Slová, slová, slová… Ktoré sú tie správne?

Čo je pravdy na tom, že bolo na začiatku slovo, o tom sa môžeme iba dohadovať. Navyše sa ťažko zhodneme. Veď my sme schopní práve kvôli prívalom zhluku hlások rozhádať sa do krvi už o to, ktoréže slovo vlastne na štarte našej hviezdnej existencie bolo prvé. Svetlo? Moc? Daj to sem?…

To, čo nás v prírode pôvodne pasovalo na bytosti vyššieho biologického radu, sa nám paradoxne môže stať aj osudným. Práve slová sú totiž vo veku informačných diaľnic prapríčinou všetkých našich súčasných problémov. Viem si  predstaviť, ako naši prapredkovia prahli po istotách vyplývajúcich z toho, že sa na niečom dohovorili…

Odvtedy to však so slovom nemohlo nejsť z kopca. Bolo iba otázkou času, kedy sa stane nedorozumením, dôvodom na šarvátku, všetko prikrývajúcou hmlou alebo dokonca zbraňou. V čo sa stáročiami premenilo slovo muža, keď sa ani takí slovutní páni poslanci či vládni úradníci nepriznajú k svojim nepopierateľným výrokom, aj keď iba týždeň starým? Koho dnes ľahko nepobaví striktná požiadavka napĺňania litery zákona, keď tí, ktorí by nad tým mali bdieť, ju sami často falšujú?

Kto dnes môže brať vážne akékoľvek dohody, keď sa účelovo stávajú pri prvej príležitosti zdrapom papiera i pre koaličné strany vo vnútri jednej vlády? A to všetko takrečeno v priamom prenose. Veru je toho dosť. A to ide iba o jednu malú vzorku dní v tzv. civilizovanom štáte uprostred Európy. Niet sa potom čo čudovať, že v tejto malej zemičke to vrie ako v kotle…

(ebu)