Štvrtý apríl v Bratislave

Štvrtý apríl v Bratislave

Deň 4. apríl je už 72 rokov pamätným dňom Bratislavčanov na to, ako blížiaci sa koniec II. sv. vojny priniesol do mesta mier. Učebnice hovoria, že ide o deň oslobodenia hlavného mesta Slovenska sovietskou Červenou armádou.

Na oslobodení Slovenskej republiky sa okrem Červenej armády podieľala aj rumunská jednotka a jednotky 1. československého armádneho zboru. Podľa ústrednej evidencie Ministerstva vnútra o život prišlo 60 tisíc sovietskych vojakov, viac ako 10 tisíc rumunských vojakov a presne 1 736 česko-slovenských vojakov.

Dnes, v utorok 4. apríla 2017 o 16. hodine prišiel na bratislavský Slavín aj predseda vlády SR Robert  Fico a položil veniec za slovenskú vládu k dverám pamätníku. V jeho sprievode bola malá  hŕstka ministrov súčasného koaličného kabinetu. Krátkeho ceremoniálu sa zúčastnil aj veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike Alexej Leonidovič, ktorý po položení venca Robertom Ficom vystúpil schodmi k pamätníku a položil taktiež veniec za Ruskú federáciu. Bratislavský Slavín je pamätník sovietskych vojakov, padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Cela ceremónia trvala asi 10 minút bez účasti  verejnosti a len za účasti niekoľkých novinárov.

Ako to vtedy bolo

 Pozemné boje o Bratislavu prebiehali od 2. apríla do 4. apríla 1945. Pozemným bojom predchádzal 26. marec 1945, keď prišlo k poslednému americkému bombardovaniu Bratislavy. Súčasne išlo o šieste americké bombardovanie hlavného mesta SR. “Prvé americké bombardovanie 16. júna 1944 sa zameralo na rafinériu Apollo a Zimný prístav, no zasiahnutý bol značne širší okruh objektov. V priebehu 10 minút dopadlo na Bratislavu približne 370 ton trieštivých i fosforových bômb. Hrozivý hríbový mrak bolo vidieť až z Viedne. Obete na životoch neboli nikdy presne vyčíslené, údaje kolíšu od 180 až do 700 osôb,”

Ďalšie bombardovania pocítila Bratislava 20. septembra, 14. októbra a 6. decembra 1944, potom 7. februára a napokon 26. marca 1945. “Tie už našťastie nemali také tragické dôsledky, ako to prvé zo 16. júna 1944,” povedal historik Martin Lacko.

Tu si treba pripomenúť, že s bombardovaním či ostreľovaním zo strany západných mocností žili obyvatelia Slovenska s prestávkami až desať mesiacov, a to od júna 1944 do marca 1945. Neskôr, v priebehu apríla 1945, pokračovali ešte útoky sovietskeho a rumunského letectva. Treba si tiež pripomenúť, že americké letectvo zrovnalo so zemou aj Nové Zámky, ktoré v tom čase okupovalo horthyovské Maďarsko. “Tretie americké bombardovanie mesta uskutočnené kobercovým spôsobom 14. marca 1945 toto historické mesto prakticky zrovnalo so zemou. Povedľa obrovských materiálnych a kultúrnych škôd bolo výsledkom aj štyritisíc mŕtvych.“

Martin Lacko pripomenul, že okrem amerického bombardovania, Slovensko pocítilo aj viaceré krvavé, a najmä nezmyselné útoky sovietskeho letectva. “Medzi nimi vyniká kobercový nálet na Prešov 20. decembra 1944, ktorý si vyžiadal asi tristo životov, a na Nitru 26.  marca 1945 s približne štyristo obeťami, hoci v týchto mestách neboli žiadne strategické objekty ani nemecké jednotky. Tieto tragédie patria medzi menej známe kapitoly našej histórie a výraznejšie nerezonujú ani v historickej pamäti, keďže sa ich dopustili predstavitelia mocností, ktoré boli desaťročia oficiálne vyhlasované za osloboditeľské,” dodal historik.

Po poslednom americkom bombardovaní Bratislavy niekoľko týždňov pred oslobodením bola zastavená dodávka elektriny a plynu, mestská hromadná doprava bola ochromená. Nariadená bola dobrovoľná evakuácia, ktorú však veľká časť Bratislavčanov neposlúchla.

Pozemné boje o Bratislavu sa začali 2. apríla a boli ukončené o dva dni neskôr, teda 4. apríla, po mohutnom nápore pozemných sovietskych vojakov s podporou 27. tankovej brigády a 2. rumunským tankovým plukom. Hoci pri bojoch o hlavné mesto zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov, v porovnaní s ostatnými veľkými mestami to bolo podstatne menej.

Pôvodne malo oslobodenie Slovenska prebiehať inak. Dôležitým faktorom oslobodenia malo byť Slovenské národné povstanie – to malo zabezpečiť hladký presun Červenej armády na Slovensko. Povstanie sa však uskutočnilo 29. augusta 1944, čo bolo podstatne skôr, ako sa predtým plánovalo…

 Historickým faktom však v každom ohľade ostáva to, že Bratislava bola oslobodená 4. apríla 1945. Za to patrí vďaka všetkým padlým aj zraneným, ktorí sa k tomu pričinili a na ktorých nesmie Slovensko nikdy zabudnúť. K tomu má slúžiť aj pamätník Slavín, týčiaci sa nad hlavným mestom nášho samostatného štátu.

(rur)