Taliansky europoslanec: Európa je zaslepená rusofóbiou

Taliansky europoslanec: Európa je zaslepená rusofóbiou

Člen Európskeho parlamentu kritizoval rozšírenie protiruských sankcií povedal, že takéto opatrenia bránia rozvoju hospodárskych väzieb a neprispievajú k spravodlivej geopolitickej vzhľadom na veľký prínos Ruskej federácie v boji proti terorizmu.

Podľa predstaviteľa talianskeho hnutia Forza Italia v Európskom parlamente (EP) – Stefana Maullua, je rozšírenie sankcií proti Krymu ďalšou chybou Európskej únie, ktorá bráni hospodárskej spolupráci s Ruskom v oblasti stability a globálnej bezpečnosti.

“Pokiaľ ide o rozšírenie sankcií, myslím si, že je to ďalší krok v zavádzajúcej politike Európskej únie zameranej proti Rusku. Takáto politika bráni rozvoju hospodárskych väzieb a neprispieva k spravodlivej geopolitickej situácii, berúc do úvahy, že Rusko prispelo v boji proti terorizmu najviac,” vysvetlil v rozhovore pre spravodajský portál Sputnik pán Maullu.

Delegát výboru pre parlamentnú spoluprácu EÚ a Rusko poznamenal, že Taliansko v dôsledku sankcií prišlo o miliardy eur. Podľa europoslanca však Rusko môže zo sankcií ťažiť, predovšetkým z hľadiska stimulovania rastu jeho priemyslu.

“Sme (Európa) zaslepení rusofóbiou, hoci Rusko by naopak malo byť v politickom a ekonomickom zmysle strategickým partnerom pre Západ a Európu,” uviedol taliansky politik.

Maullu v tejto súvislosti vyjadril nádej, že vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou, a najmä vzťahy medzi Talianskom a Ruskom sa obnovia.

Pripomíname, že Rada EÚ rozhodla 20. júna o predĺžení sankcií proti Krymu a mestu Sevastopoľ. Reštrikcie sa okrem tých predchádzajúcich budú týkať obchodu, investícií, cestovného ruchu, dopravy a telekomunikácií.  Ich platnosť vyprší 23. júna 2018.

Jedným z dôsledkov sankčných opatrení je napríklad i to, že európske cestovné kancelárie nebudú môcť na Kryme a v Sevastopoľe organizovať cestovné zájazdy. Sankcie rovnako neumožnia občanom a firmám z členských štátov Európskej únie na polostrove investovať alebo si tam kúpiť nehnuteľnosť.

Na vysvetlenie uvádzame, že Krym sa v roku 2014 opäť zjednotil s Ruskom po tom, ako viac ako 96 percent z hlasujúcich obyvateľov polostrova podporilo v referende jeho odčlenenie od Ukrajiny. Plebiscit bol dôsledkom prevratu na Ukrajine, ktorý uskutočnili Spojené štáty za podpory EÚ. Od toho času USA, Európska únia, Ukrajina a niekoľko ďalších štátov tento krok neuznalo a označuje ho ako anexiu Ruskom. Moskva opakovane tvrdí, že obyvatelia Krymu sa rozhodli pripojiť k Rusku demokratickým spôsobom.

Národné noviny pripomínajú, že slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa v marci roku 2014 vyjadril, že “Slovenská republika považuje referendum na Ukrajine za neplatné a neuznáva ho. Hlasovanie o pričlenení Krymu k Ruskej federácii bolo v rozpore s ústavou Ukrajiny. Považujeme ho preto za nelegálne a nelegitímne”.

 Dodávame, že po referende na Kryme uskutočnila v roku 2014 agentúra Polis Slovakia prieskum o tom, čo si o tomto kroku myslia Slováci. Z výsledkov vtedy vyplynulo, že slovenskí občania sú v otázke neuznania referenda na Kryme nejednotní. S postojom Slovenska, ktoré neuznáva pripojenie Krymu k Rusku, súhlasilo 38,6 percenta opýtaných. Naopak 35,1 percent respondentov sa domnievalo, že Slovensko referendum uznať malo a ďalších 26,3 percent účastníkov prieskumu nevedelo odpovedať.

 

Foto zdroj:http://www.vocfm.co.za/putin-reveals-details-of-crimea-annexation/

(tom)