Väčšina ľudí si 8.-9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom, fašizmom a ukončenia II. Sv. vojny v Európe

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch.

Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Červenej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne.

Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu.

Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po pravdepodobnej samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.

Na Slovensku  3. mája 1945 boli zlikvidované posledné zvyšky nemeckých vojsk v Javorníkoch a Bielych Karpatoch.  Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 hod bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 hod mali ukončiť všetky boje.

Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste, ktoré sa uskutočnilo 8. mája 1945 o 22.43 stredoeurópskeho času (podľa moskovského času to bolo 9. mája 1945 o 0.43).

Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu Wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 hod v noci stredoeurópskeho času – vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe  si jednotlivé štáty pravidelne pripomínajú 8. mája, v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR 9. mája. Pred rokom 1990 bývalé ČSFR a predtým ČSSR oslavovalo ukončenie II. Svetovej vojny 9. mája. 

Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom a ukončenia II. Sv. vojny  na 8. mája. 

Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945. 

Deň víťazstva nad fašizmom, 8. máj, je v Slovenskej republike (SR) dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V roku 2018 si svet pripomína 73. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. Tú v bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) i v terajšej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou a Deň víťazstva nad fašizmom i naďalej oslavujú 9. mája. OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta, uviedla OSN.

Druhá svetová vojna sa považuje za najväčší vojenský konflikt aj z hľadiska počtu obetí. Zahynulo v nej takmer 60 mil. vojakov a civilistov. Oslavy Víťazstva nad fašizmom  v Rusku  sa  spájajú a zjednocujú všetci občania,  je to pozitívna emócia, ktorú majú Rusi ako národ spoločnú. Na podujatiach sa spomína na obete druhej svetovej vojny, ktoré sa v ZSSR podľa súčasných predstáv odhadujú na 26,6 milióna mŕtvych. Podľa štatistík by malo ísť o 23,2 milióna obetí vojny.

Štatistiky padlých Slovákov počas II. Setovej vojny sa neuvádza. Štatistika uvádza počet obetí Česko-Slovenska;  z toho vojakov 25 tisíc, civilistov 63 tisíc a obete židovské  holocaustu  277 tisíc z celkového počtu obyvateľov 15,3 milióna.

Celý svet by sa mal poučiť z histórie a mal by pracovať na mieri a nie zbrojiť, ako to dnes vidíme, keď NATO buduje po celom svete vojenské základne a do vojenskej techniky sa investujú bilióny amerických dolárov . Ďalšia vojna  by mohla predstavovať sebazničenie ľudstva a celej planéty Zem.