Vianočné jedlá a zvyky kedysi a dnes

Vianočné jedlá a zvyky kedysi a dnes

U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Na stôl sa kládol chlieb, pod obrus sa dávali peniaze, šupiny z ryby ako symbol mincí alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Počas Štedrého dňa sa však držal prísny pôst.

Výber jedál bol, samozrejme, ovplyvnený charakterom krajiny. Ako univerzálne jedlá sa u Slovanov podávali kapustnica s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľa, opekance alebo sušené slivky. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. K vianočným zvykom patrilo, že aj dobytok a ostatné zvieratá v tomto období dostali lepšie kŕmenie obohatené o bežné krmivo, teda sa im ušiel chlieb, ovocie či zelenina.

Omrvinky sa nevyhadzovali, ale sypali sa vtákom či hydine. V tento deň sa nesmelo plytvať a všetko sa aj zužitkovalo. Veď vyhadzovanie by bolo kontraproduktívne, ak na jednej strane by ľudia prosili o hojnosť na ďalší rok a vzápätí by v ten istý deň mrhali potravinami.

Štedrovečerná večera začínala modlitbou s poďakovaním, jedli sa oblátky s medom a aj s cesnakom, hlavné jedlá, orechy, krájali sa jablká, aby veštili zdravie či chorobu. S rovnakým zámerom sa pálili malé sviečky, ktoré sa umiestňovali do orechových škrupín ako do lodiek a nechávali sa v mise s vodou. Tento zvyk postupne zanikal, nikto nechcel v takýto sviatočný deň „zlé znamenia“ (zhnitý jadrovník v jablku či potopenú sviečku). Niekde boli v obľube aj makové jedlá, kde mal mak zabezpečiť každému hojnosť, aby všetkého bolo „ako maku“.

Do kútov izieb sa hádzali orechy, aby aj duše mŕtvych boli sýte. Robili sa očisty priestorov dymom zo šalvie, známej ako rastliny, ktorá sa modlí, očistca či tymianu, zvonením v kútoch. Všetko sprevádzané „magickými slovami“ modlitby a zaklínaním, aby zlé sily vyhnali z príbytkov, lebo v tento deň mala modlitba silnejší účinok.

Neskôr sa na Slovensku i v Čechách zmenilo vianočné menu na typickú večeru s kapustnicou, zemiakovým šalátom a kaprom pripraveným na rôzne spôsoby. V posledných rokoch sa toto menu v niektorých rodinách nahradilo inými jedlami, sú rodiny, kde jedia hydinu či bravčovinu. Možno by dali prednosť rybám, ak by poznali dôvod nekonzumovania iného mäsa počas štedrovečerného dňa – nemalo sa jesť nič, čo „malo nohy“, aby šťastie, zdravie a hojnosť neutiekli.

Dodržiavala sa účasť na polnočnej omši či evanjelickej bohoslužbe, čo bolo zároveň príležitosťou na obdarovanie tých, ktorí nesedeli za jedným stolom v jednej domácnosti. Polnočná omša je dodnes pre mnohých bodkou za Štedrým dňom. Aké zvyky dodržiavate vy? Našli ste niečo z nich v týchto riadkoch?

(kat)

Foto zdroj: https://aktualne.centrum.sk/kapustnica-bez-varenia-i-domaca-tofuneza-vianocna-vecera-trochu-inak/slovensko/spolocnost/